Že záhrada nie je mojím jediným hobby, hoci nateraz celkom určite tým najväčším, to je stálym čitateľom tohto webu dávno jasné. Prvý júnový víkend nastal čas, aby som si vybral bonus tejto záhrady. Aby som mohol venovať trochu času ďalšiemu zo svojich koníčkov. A ako to už pri synergii býva, spojením dvoch hobby ešte aj ušetrím. Čas aj peniaze.
Už som to tu spomínal, že som rád na bicykli, ako cykloturista rád spoznávam iný kraj, pozorujem prírodu a v sedle si čistím hlavu. A rád fotografujem. Tieto dva koníčky sa dajú spojiť a vznikajú tak neopakovateľné záznamy spoločne s Olinkou prežitých krásnych chvíľ. Či už vo forme digitálneho archívu – šetriča LCD notebooku alebo vo forme fotoknihy.
Fotografovanie som spájal aj s ďalším mojím veľkým koníčkom – modelárstvom. A teraz môžem k týmto dvom pripojiť svoju vlastnú veľkú záhradu s ešte väčšou lúkou nad pozemkom. Keď sme sa pred kúpou záhrady boli prejsť po okolí, nemohol som si nevšimnúť, ako je výhodne umiestnená a aká je veľká. Jej tvar nie je ideálny, na druhej strane je dosť dobrý na to, aby som sa ako modelár tešil na chvíľu, kedy ju budem môcť využívať. Rád totiž lietam s modelmi (elektro)vetroňov aj malých EPP modelov, pre ktoré je treba dosť veľkú plochu na lietanie a trávu na pristávanie. Modely s podvozkom, ktoré by potrebovali pre štart a pristátie asfalt, nemám. Práve pre nedostatok vhodných plôch.
Okrem dobrej plochy a dostatku času je treba pre lietanie s vetroňom aj dobré počasie. Teda slnečno, aby sa zohrievala zem a stúpali teplé vzdušné prúdy. Niektoré druhy oblakov signalizujú ideálne podmienky. A nesmie veľmi fúkať, lebo by sa model ťažko ovládal a súčasne by vietor likvidoval stúpavé „komíny“.
Samozrejme, že som kontaktoval majiteľa susedného pozemku. Výhodou je, že sa už pár rokov pracovne poznáme. Dohodli sme si podmienky, za akých môžem na jeho lúku vstupovať a pohybovať sa tak, aby som mu nespôsoboval škodu. Začiatkom júna boli všetky lúky pokosené, v záhrade všetky neodkladné práce urobené a počasie dobré na lietanie. Keďže som pár dní predtým skontroloval model Rival Short-T, odložený po vlaňajšej sezóne, aj riadiacu aparatúru a nabil pohonné baterky, v sobotu som mohol popoludní všetko zložiť a vyjsť na kopec, na lúku za našou záhradou.
V ten deň som dal celkom dva lety. Prvý trval necelých dvadsať minút, taký slabší. Po pol roku som si musel znova „ošahať“ model a jeho reakcie na moje pokyny a oboznamoval som sa s prostredím. To, kde sa lieta, býva celkom dôležité. Nie len zvyknúť si na okolie a orientačné body, aby pilot vždy vedel, kam mieri jeho model, ale aj to, či sa nevyskytujú nejaké vzdušné prúdy, ktoré by model ohrozovali. Pristátie do nízkej trávy bolo príjemné.
Vymenil som pohonný akumulátor a vyštartoval k druhému letu. Vyhľadával som stúpavé prúdy, ktoré by model udržali dlhšie na oblohe aj sa vydal krúžiť trochu ďalej od seba. Model má rozpätie 1,6 metra, takže veľmi ďaleko ani vysoko sa s ním lietať nedá. Napriek priemerným podmienkam na lietanie sa mi podaril let dlhý niečo cez pol hodiny.
Prvé lietanie nad záhradou sa mi páčilo. Po pristátí som si zniesol veci dole a mohol opäť pokračovať v práci. Toto je veľká výhoda lietania v záhrade. Nemusím nikam cestovať, nemusím baliť a vykladať modely a skladať ich pred letom a baliť po lete. Jednoducho si urobím pauzu v práci na dome alebo záhrade, zoberiem model a vysielač, vyjdem pohodovým krokom nad záhradu, polietam si a keď skončím, zídem dolu, odložím model aj vybavenie a opäť som v záhrade, kde niečo urobím alebo ugrilujem nejakú dobrotu.
Letová plocha k dispozícii je príjemným bonusom k záhrade a jej plodom.