Záhrada v kopci

Prvý jarný deň

Zdá sa vám, že preháňam? Že mám nie len hodinky, ale aj kalendár trochu dopredu? Vedzte, že ja som v tom nevinne. Môže za to počasie. V sobotu 5. marca to v našej záhrade vyzeralo, ako keby sa začala jar. Vlastne ona sa aj začala. Bez ohľadu na nejaký kalendár.


Na pekné dobré počasie sme čakali už dlhšie. Prakticky pred mesiacom vládla tuhá zima, mráz až prašťalo, všetko bolo zmrznuté, aj zem do hĺbky. Štyri hodiny v takých podmienkach nám úplne stačilo. No na sobotu predpoveď sľubovala trochu slnka a tiež teploty mali dosahovať 16 °C. Začiatkom marca! Tak sme okrem iného naplánovali natiahnutie pletiva na stĺpy, ktoré som inštaloval v polovici januára, aby som ochránil stromčeky pred inváziou sŕn. Aj preto sme z domu odišli krátko po deviatej hodine. Nemuseli sme sa báť ani zimy ani nedostatku svetla.

V predzáhradke v tieni domu čupeli malé snežienky. Škoda, že sa neukázali aj tie, ktoré Olinka zasadila na špirále. Samotná predzáhradka je trochu mokrá, ale menej, ako sme mali vlani. Odvodňovacie jazierko pri špirále aj járček pomáhajú udržať tu lepšie podmienky. Vychádzajú už aj cibuľoviny, narcisy aj tulipány sú nasadené na rôznych miestach celej záhrady.

snežienky

Ešte pred týždňom sme po dvore chodili cítiac pod nohami zmrznutú vrstvu. Dnes už bolo všetko inak, tak sme konečne na jeseň vykopanú zem mohli prehrabať a oddeliť od zeme štrk, ktorý skončil na „skládke“ a kusy škridlí, korunkové vrchnáky od piv a iný odpad, ktorý nájdeme zakaždým, čo zakopneme do zeme. Olinka sa musí cítiť ako Popoluška… Tiež sa jej podarilo prečistiť druhý járok pri plote, aby sme boli pripravení na očakávané dažde. Vyťažená zemina končí buď na svahu pri plote, kde opäť plánujeme zasiať capce, alebo vypĺňa mierne koľaje, ktoré vznikli od áut. Teraz ale parkujeme pred bránou, dvor je mäkký.

Vyčistil a prehĺbil som aj odvodňovacie „kaskády“ v dolnej časti záhrady. Odkedy ich tam máme, celý priestor je výrazne suchší a dá sa tam chodiť bez problémov, čo sa vlani povedať nedalo. Aj keď najťažšie daždivé obdobie je ešte len pred nami.

cibuľoviny

Posledné lopaty hnoja zo starého ovčína skončili na druhom vyvýšenom záhone a ostáva už len nahádzať zopár fúrikov zeme a upraviť pri záhonoch terén. Okolo záhonov sa začína nesmelo zelenať prvá tráva. Záhrada začína dostávať svoju podobu.

Olinkiným hlavným náradím boli nožnice. Kôpor, slnečnice a iné rastliny, ktoré boli ponechané cez zimu na koreni, aby ich chránili pred vymrznutím, skončili v kompostéri. Najmä však hrabľami upravila mulč pri novom plote, natlačila ho medzi susedov starý plot a naše nové pletivo, pretože teraz sa tam už nedostaneme a aspoň na chvíľu zabránime pŕhľave znova nekontrolovane rásť. Na vŕbach sa objavili jarné kvety, obľúbené veľkonočné bahniatka. A tie si už našli aj prvé osmelené včely.

A hoci sme do záhrady ráno išli relatívne teplo oblečení, bundy išli dole a namiesto toho sme mali len ľahký vrchný odev. Hriala nás nie len práca, ale aj slniečko. Ktoré už mimochodom svieti na gang celý deň, netieni mu susedova strecha, a zapadá už nad našou záhradou.

Jar už prišla. Odteraz už znova budeme chodiť do záhrady častejšie a na dlhšie.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *