Hoci prioritou je pre nás záhrada a v nej ovocie a zelenina, prirodzene sa občas nevyhneme investíciám a práci aj na starom dome. Často dostávame otázky, či sme v ňom už spali, ale na to sa nechystáme ešte veľmi dlho. Zato sme chceli vidieť, ako fungujú naše čatorne v praxi.
Bez vody sa nedá v záhrade nič pestovať, ale keď je vody priveľa, aj to je problém. A postupne problém so sezónnym prebytkom vody riešime. Aj keď montáž odkvapov začiatkom roka riešila skôr bezpečnostný problém. V zime sa nám už nebude šmýkať a na jar aj na jeseň bude dvor suchší. Pre zvod vody zo strechy na zem som zvolil jednoduché „rustikálne“ riešenie, oceľovú retiazku. Hoci som počul aj také názory, že sa nám bude voda z čatorne rozstrekovať po dvore. Laici, ktorí dané riešenie nie len, že nikdy nepoužili, ale ani nevideli v praxi, majú často múdre reči 😉
Ako tečie voda z čatorne dolu na zem po retiazke chcela vidieť aj Olinka. A to jej táto jar umožnila. Počas jednej popoludňajšej návštevy záhrady sa mierne rozpršalo. Sadli sme si do kresiel v zadnej miestnosti, popíjali kávu a rozprávali sa, keď ju zaujal zvuk žblnkajúcej vody. To voda zo strechy spôsobne stekala do nových čatorní na streche, namiesto toho, aby ako posledných stodesať rokov kvapkala zo škridlí na zem, tam sa rozstrekovala a blato s vodou fŕkalo až na gang. Príjemný pohľad.
No a po devätnásť metrov dlhej čatorni voda putovala na jej okraj, kde po pozinkovanej retiazke stekala pekne dolu až na trávu, na briežok nad odvodňovacím járkom popri predzáhradke. Voda bola aj vo vnútri ôk, aj na ich obvode. Ako keby tiekla v hadici. Ucelený pomalý prúd, žiadne striekanie vôkol. Tak som si to predstavoval, tak som to videl už v minulosti.
Nehovoriac o veľkom rozdiele v cene retiazky a kolien, príchytiek a rúr vrátane komplikovanej montáže na kamenný múr má retiazka jednu výhodu. Keď pôjdem širším autom až pred dom, jednoducho ju odsuniem nabok.
