Presne toľko mi trvalo urobiť neplánovú prácu na starom dome. Keďže je zima, neboli to celé dni, ani celé pracovné dni. V tomto období sa dá vonku pracovať tri až štyri hodiny. Ale aj štyri štvorhodinové zmeny na rebríku dajú zabrať. Najmä keď sa človek nabehá hore-dolu, na rebrík a z rebríka.
Keď po výdatnom snežení začalo svietiť slnko na našu strechu, obrátenú na juh, začal sa spúšťať na nej sneh. Nie ale sneh na dvore. Vo výsledku sme mali vo dvore kaluže vody, ktorá nemala ako odtekať a tieto kaluže v noci zamŕzali. No nič, posypal som ich jemným kamenivom frakcie 0-2, ktoré zvýšilo z pôvodnej frakcie 0-4, ktorú Olinka preosiala na site 2 mm, aby bolo na zasýpanie stĺpov nášho januárového plota na južnej hranici. Strecha starého domu totiž nemá čatorne a voda zo strechy tečie priamo do dvora. Na dĺžke asi 19 metrov sa jedná o šírku 3 m, dvor má tiež šírku 3 metre. Dvojnásobok vody mimo zimu nám nejak nevadil, zato v zime sú kaluže vo dvore nepríjemné. Padlo rozhodnutie, že strechu opatríme okapmi.
Ešte v nedeľu večer som začal na internete zisťovať dôležité informácie. Minimálny priemer okapov, prietok, dostupné materiály, rozmery, ceny, potrebné príslušenstvo. A samozrejme odporúčaný spôsob montáže, spojovanie jednotlivých rýn, skúsenosti ostatných. Mohli sme zadať prácu nejakému klampiarovi, ale mne prišlo rozumné a zaujímavé zmajstrovať si to sám. Materiál by sa mohol zmestiť do ceny cca 100 až 120 eur.
Hneď v pondelok som obišiel predajne v meste. Najprv moju obľúbenú, kde mám aj vďaka dlhoročnej vzájomnej spolupráci špeciálne podmienky nákupu aj dobré ceny. Lenže tento druh materiálu nevedú. Dostalo sa mi aspoň dobrých rád, okrem iného aj to, aby som jednotlivé rýny prekryl a znitoval ich dvomi nitmi len na okrajoch, aby mi stredovým dutým nitom nekvapkala voda. Keďže nitovacie kliešte aj nity mám, pozdával sa mi tento postup spájania.
Navštívil som teda ďalšiu predajňu v meste, aby som zistil aktuálnu mimosezónnu ponuku. Rýn mali len zopár, hákov tiež, ale ostatné doplnky žiadne. Škoda. Vybral som sa teda do veľkej predajne na okraji mesta. Tu som našiel rýny rôznych priemerov v dostatočnom množstve, háky priame aj krokvové, koncové záslepky aj zvodové zvony, tmel a ďalšie príslušenstvo. Vrátane zacvakávacích spojok na okapy. Aj keď mimo sezóny, slušné zásoby. Dohodol som sa teda, že si doma pekne všetko zrátam a prídem nakúpiť.
V sobotu ráno sme do záhrady odchádzali oveľa skôr, ako v zime zvykneme. Jednak už nebol taký mráz, jednak nás čakalo nakupovanie. Zašli sme do tej predajne, vybrali si šesť trojmetrových a jednu dvojemtrovú rýnu 250 (to je obvod kruhovej rýny, priemer 80 – mm), keďže sme potrebovali celkovú dĺžku 19,3 metra. Spojiť jednotlivé kusy som sa rozhodol pomocou zacvakávacích spojok. Odpadá cínovanie, nitovanie, manipulácia s dlhými rúrami. Skrátka je to operatívnejšie a aj v budúcnosti prípadná výmena jednotlivých válovov bude jednoduchšia. Ideálne pre svojpomocnú prácu, šetrí to námahu aj čas. Ostatne ako skoro všetko, čo robíme v našej záhrade 😉
Na sedem rúr šesť spojok. K tomu dve krajné záslepky a klampiarsky mrazuvzdorný tmel, pištoľ na to samozrejme mám. No a zvodový zvon. Zvislé rúry sme nebrali, voda bude zvedená štýlove, retiazkou 😉 A aby sme nezabudli na háky. Majú byť 90 až 120 cm od seba, rozhodol som sa ich dať po metri. Berieme dvadsať kusov, vyberám si krokvové. Pretože krokvy sú pod škridlou zakončené/zakryté kolmou doskou. Po zaplatení sklápam sedačky na pravej strane Mondea a nakladáme čatorne do kabíny, kto by sa zabával so strešným nosičom. Berieme k tomu ešte dva zemné vruty a dva stĺpy, goji sa zídu, rukavice pre Olinku dostávame ako bonus a k tomu informáciu, že ak budeme čosi ešte potrebovať, môžeme sa ozvať aj cez víkend. Vtedy som netušil, že ponuku aj využijem.
O pár minút všetko vykladáme na gangu, z domu vyberám akumulátorové náradie, vkladám baterky, ktoré boli v teple nášho bytu, pripravujem si vruty, meter, hliníkový rebrík, a dlhú vodováhu samozrejme.
Vyleziem na západnom rohu domu (smerom do záhrady) na rebrík, aby som najprv vodováhou overil sklon strechy a jej podbitia. Vtedy si všímam, že dosky, ktoré kryjú krokvy a sú pod škridlami, sa zužujú smerom na východ, teda na koniec domu smerom do ulice! Strecha je podľa mojej vodováhy vodorovná, ale to zúženie dosky… Sklon čatorní by mal byť 3 až 5 mm na meter dĺžky, pri našich takmer 20 metroch teda 6 až 10 centimetrov. To bude problém.
Odvážne beriem do ruky prvý krokvový hák, leziem opäť na rebrík a prikladám ho na dom pod škridlu. Prvé zistenie, takto budú rýny skryté pod škridlami, voda sa do nich nedostane. Viem, že teória hovorí, že spod škridle by mala vytŕčať tretina rýny, aby voda do nej mohla zo strechy stekať alebo kvapkať, ale sneh aby sa prekĺzol ponad ňu a neodlomil odkvapy zo strechy. Do splnenia požiadavky mi chýba asi päť centimetrov. Riešením by bolo namiesto rýn 80 použiť 125. Ale to mám teraz všetko naložiť zase do auta, odviezť do mesta a kompletne vymeniť? To sa mi nepáči a asi by sa to nepáčilo ani predajcovi 😀 A čo s takými obrovskými okapmi na takom malom dome? Ako päsť na oko!
Pod strechou mám 15 cm široké 5 cm hrubé foršne z červeného smreka, chodilo sa po nich pri oprave strechy (stropy sú nie na chodenie), háky podložím a vysuniem odkvapy pod škridle. Lenže mám vruty od 35 do 60 mm dĺžky, to je málo. Potrebujem stovky. Rýchly pohľad na hodinky, sadám do auta, v mojej obľúbenej predajni beriem stovku vrutov 5 x 100 aj s gumovými podložkami (na radu vedúceho) a vraciam sa späť. Ešte overujem pomocou dvojmetrového odkvapu, ako vysoko môžem dať prvý hák, značím si miesta pre vruty a dvorom sa prvý raz ozve jedna z mojich akuvŕtačiek.
Keď je prvý hák na mieste, presúvam sa s rebríkom aj náradím (vo dvoch vedrách na konci rebríka, nech mám náradie a drobnosti po ruke) na druhý koniec domu. Drevenú podložku dávam čo najnižšie, ako to len ide, pripevňujem hák. A teraz to najdôležitejšie. Aký to más klon? Bude to stačiť?
Olinka má staré zásoby špagátu zosilneného oceľovým drôtom. Dobre sa s ním robí, dá sa našpanovať. Tak ho upevňujem na hák, presúvam sa na horný koniec domu, upevňujem špagát s lankom, španujem, upevňujem, vraciam sa na dolný koniec, španujem špagát a upevňujem ho. Na dvadsiatich metroch je priehyb naozaj minimálny, ale pre istotu meriam vodováhou na niekoľkých miestach. Výsledok? Takto to má spád nanajvýš dva milimetre na dva metre. To je nanič. Ja idem opäť na rebrík (po koľký raz už?) a špagát ide dole.
Čo teraz? Je po jednej popoludní, myslíš, že môžem zavolať do obchodu, že potrebujem dlhšie háky? – obraciam sa na Olinku. Ak nechceme stráviť víkend pozeraním sa na našu strechu bez odkvapov, inú možnosť nemám. Volám a prosím, či môžem polovicu krokvových hákov vymeniť za obyčajné. Samozrejme, prídite, dostávam odpoveď.
Po pár minútach sa vraciam z mesta, osádzam posledný hák na plánovaných asi 10 cm pod úroveň prvého a opäť naťahujem oceľou vystužený špagát. Opäť kontrolujem vodováhou, zdá sa to byť v poriadku. Teraz je to už rutina. Odrezať zopár špalkov z foršne, pripevniť ich k streche, namerať pozíciu háku podľa natiahnutého špagáta, označiť otvory, predvŕtať, zatiahnuť dlhé vruty. Namerať, označiť, predvŕtať, zatiahnuť. Namerať, stop!
Tá doska na krokvách nie len, že nie je rovnako vysoká po celom profile, ona nie je ani úplne kolmá po celej dĺžke!
Keby to bolo len o tom, že rýny budú trochu zahnuté, veď nemusia byť na takom starom dome ako keď strelí. Ale tým zohnutím sa dostávajú opäť odkvapy úplne pod škridle, voda bude tiecť poza ne do dvora. Je pol piatej, už mám tých problémov s čatorňami plné zuby. Káva aj čaj sú vypité, Olinke je zima. Kým ja som behal hore dolu po rebríku, ona mi ho pomáhala stabilizovať na snehu a podávala mi, čo sa mi do vedier nezmestilo alebo čo bolo ľahšie podať, ako si to z nich vybrať. Ideme domov, toto vyriešim zajtra.
Po takom náročnom dni dobre padne kalíštek medicíny z vlastnej záhrady. Zahreje, rozprúdi krv, podnieti tvorivé myšlienky. Rezať škridle je blbosť, vyrábať drevené kliny pod pomocné laty (u mňa skôr špalky) ešte väčšia. Použijem hrubú silu a basta.
Nedeľa je tu a nám nedokončená robota nedovolí polihovať. Po raňajkách varíme čaj aj kávu do termosky, odchádzame do záhrady. Opäť vyberám z domu náradie, rebrík, a nového pomocníka, univerzálny kľúč. Je určený na zakrúcanie zemných vrutov pre stĺpy a ploty, ale ja viem, že jeho rukoväť má štvorcovú dutinu šírky 19 mm. Ako rovné háky na rýny. Háky sa majú ohýbať ohýbačkou (nebudem sa živiť klampiarčinou ani robiť susedom strechy, tak som ju nekúpil) alebo vo zveráku okolo rúry priemeru 20 mm. A ten mám v meste v garáži. Potrebujem háky ohnúť len v malom uhle, len o pár milimetrov, urobím to „baj bruch“. Vylezením na rebrík odmontujem hák, označím si, kde by mal byť ohyb, koľko to mám ohnúť. Zleziem z rebríka, vložím hák do rukoväte kľúča, opriem o betón na gangu, zapriem sa o druhý koniec kľúča, hák sa ohýba. Nanajvýš na tretie vylezenie na rebrík a opätovné ohýbanie triafam správny uhol aj dĺžku požadovaného vysunutia spodku háku. Len už to nejde namontovať do pôvodných dier, musím vŕtať nové nižšie, lebo ohybom sa hák dvíha. Kto vraj chodí po schodoch, má pekné nohy. Neviete, ako je to s chodením po rebríku?
Háky mám prispôsobené, namontované a držia sa línie našpanovaného vedenia. Je čas vrátiť sa na druhý koniec domu a pokračovať s krokvovými hákmi. Ide to fajn, ale namontujem ich len päť. Zúženie podškridlovej dosky je také, že ak by som pokračoval, riskujem prasknutie pomocných latiek. Na nedeľu je toho dnes už dosť. V pondelok má Olinka dovolenku, budeme pokračovať zajtra.
Pondelok dopoludnia opäť navštevujeme predajňu a opäť meníme štyri krokvové háky za klasické. Ďakujeme za ochotu a o pár minút pokračujeme v práci. Vybrať náradie aj rebrík z domu, tentoraz aj rozbrusku. Dlhé háky sú až pridlhé, potrebujem odrezať z koncov pár centimetrov. Elektrickou vŕtačkou robím náhradné šestky diery pre vruty a klasickým hore-dolu rebrík, prihnúť hák a skontrolovať, hore-dolu rebrík a prišróbovať ich.
Popoludní sú všetky háky na svojom mieste, je čas uložiť žľaby do nich. No najprv musím nasadiť ukončovaciu záslepku do prvej, dvojmetrovej rýny. Trochu s tým bojujem, pomocou klieští a šróbováka upravujem štrbinu aj oblúk žľabu. Keď už to pasuje, otváram kartuš s transparentným klampiarskym mrazuvzdorným tmelom a lepím záslepku k žľabu. Je čas odstrániť natiahnutý špagát a namotať ho opäť na cievku.
Nasadím na horný koniec radu hákov pod strechou krátku rýnu so záslepkou, za ňou už všetky trojmetrové kusy. Ešte ich nefixujem, potrebujem len vedieť, koľko budem rezať z posledného kusa. Poznačím si umiestnenie zberného koša aj koniec rýny, leziem dole z rebríka a vyberám si z kufríka záhradkársku akumulátorovú pílu na konáre.
Vďaka adaptéru na konáre viem viesť aj na oblej čatorni rovný rez. Samozrejme že nasadzujem pílový list na jemné rezanie kovu, ktorý som kúpil už dávno. Najprv skrátim čatorňu o asi 70 cm, potom na vyznačenom mieste vyrežem dva šikmé rezy a vytvorím vtokový otvor do zberača vody. Nasadím záslepku na koniec, zatmelím, nasadím zberač a posledná rýna je hotová.
Nasadením posledného kusa do hákov ale práca nekončí. Zabudol som vám povedať, že spojky na odkvapy mám len dve? Nie každý ich používa, nie každý chce za ne dávať štyri eurá, radšej sa trápia s pájkovačkou alebo nitovačkou, prihýnajú rýny, poškodzujú pozinkovanú vrstvu. Takže nasadím dve spojky a spojím posledné tri rýny, osem metrov odkvapu a ešte upevním pozinkovanú retiazku.
Retiazka je upevnená tromi vrutmi ku streche, nech nenesú celú váhu odkvapy. Viac už pre naše odkvapy tento predĺžený víkend urobiť nedokážeme. Čakáme na telefonát, že spojky sú už v obchode. Ten prichádza vo štvrtok, popoludní si ich v obchode vyzdvihujeme.
Ďalšiu sobotu sa ráno obliekame, aby sme zavčasu vyrazili do záhrady. Celkom iste tam už bude sneh preč, zubaté slniečko bude trochu hriať. Po príchode opäť vyťahujem rebrík, beriem spojky a nasadzujem ich na odkvapy. A čaká ma ďalšie prekvapenie.
Odkvapy sú spojené, ale vyrovnané určite nie. Aj napriek natiahnutému špagátu s oceľovým drôtom uprostred som sa nevyhol nepresnostiam. Bude sa opäť opravovať umiestnenie hákov. Tentoraz ale nie podľa špagátu, ale podľa vody. Lejem z PET fľaše vodu na začiatok odkvapov a pozorujem, čo sa deje. Voda pekne odteká, ale len do polovice dĺžky. Tu sa mi podarilo vytvoriť konkávnu priehlbinu, tá lenivá voda do kopca ku koncu domu nepotečie…
Čaká ma postupné posúvanie niektorých hákov nižšie. Ešte že mám tie pomocné špalky dosť široké, posúvam háky nie len nižšie, ale aj do boku. Samozrejme som furt na rebríku alebo dole. Ale podarilo sa, odkvapy majú spád. Lejem znova na test dva litre vody do žľabu na začiatku a prechádzam k retiazke. Onedlho je tu aj voda a pekne steká po retiazke na zem. Vtokovú jamu dokončím neskôr.
Pôvodne som si myslel, že budem mať čatorne namontované rýchlejšie. Optimistický odhad bol jeden víkend. Keby som ich mal znova montovať, už by som asi vedel, ako to spraviť rýchlejšie, ale dúfam, že v tejto záhrade už to potrebovať nebudem a ani živiť sa ako klampiar neplánujem. No bola to zaujímavá skúsenosť a opäť sme vylepšili svoju záhradu. Či skôr v tomto prípade dvor. Bude v ňom, dúfam, menej mokro. Gang bude menej špinavý od fŕkajúcej vody, ktorá stekaním zo strechy vytvárala žliabok medzi kvetmi. A vôbec je teraz na starý dom oveľa krajší pohľad.
