Keď sme odstránili starú drevenú konštrukciu, skôr, než som postavil novú, urobil som jej poriadny základ. A predtým som musel upraviť zem okolo studne. Trochu som ju vyrovnal a odstránil posledné zvyšky buriny aj korene bazy, ktorá tu rástla.
Okolo betónovej skruže sa nachádzala vrstva ílu, prešpikovaná množstvom kameňov. Trochu som to tu povyrovnával, odstránil nečistoty. Počas celej doby prác na studni som ju zakryl OSB doskou, ktorá mala zvnútra priskrutkované tri špalíky zo zvyškov foršní, aby sa nezošuchla dole zo studne. Okrem toho, že chránila studňu pred nečistotami táto doska poslúžila aj ako improvizovaný pracovný stôl.
Pre vymeranie rohov nového základu studne som použil moje obľúbené pozinkované háky na sádrokartóny. Medzi množstvom kameňov vo vrstve ílu som neustále posúval a vymeriaval všetky štyri body, až napokon z pôvodnej plánovanej šírky základu 120 cm sa stalo reálnych 132 cm. Vtedy som bol rád, že som dlhé hranoly upravil len na okrajoch a nerozrezal ich.
Potom už na označených miestach išli do zeme štyri zemné skrutky priemeru 68 mm a dĺžky 650 mm. Samozrejme, že som pre vysokú presnosť použil stĺpovú vodováhu a kľúč na vruty, ktoré používam pri stavbe plotov.
Na zemné skrutky som dával konzoly na uchytenie hranolov. Aby som mal rovinu základu v čo najpresnejšej rovine, dôkladne som premeriaval všetky štyri zemné vruty najskôr vedľa seba a potom samozrejme aj do kríža.
Aby som „obišiel“ vysokú betónovú skruž, naložil som na konzoly rovnako vysoké podložky. Po každej kontrole som najvyšší vrut zatočil o osminu otáčky viac do zeme a znova všetko premeral, až pokým neboli všetky štyri konzoly vo vodováhe. Vykrútenie zemnej skrutky zo zeme je neprípustné, znížila by sa tým jej pevnosť v pôde.
Bola to síce babračka, ale ak by som odflákol prácu na studni už v jej začiatku, darmo by som sa potom snažil. Keď boli konzoly na svojom mieste a v rovnakej výške, prišiel rad na základové hranoly. Celá konštrukcia stojí na hranoloch z červeného smreka o rozmeroch 10×10 cm. Pre základ som kúpil trojmetrové hranoly, na ktorých koncoch som vyrobil drážky pre preplátované spoje. Konzoly sú umiestnené tak, že na najnižšom mieste je vzduchová medzera medzi zemou a hranolom si 4 cm. Pôvodné agátové hrady boli položené na zemi a kameňoch a preto začali hniť. Nebyť toho, celá studňa mohla ešte stáť.
Teraz som už vedel, na aké dlhé kusy mám hranoly rozrezať. Aby boli všetky rezy kolmé a presné, kúpil som pokosovú pílu, tá moja však dokáže rezať iba do hĺbky 65 mm. A hranoly sú 100 milimetrové. Pomohol som si otočením hranola o 90°a ďalším rezom a nakoniec som rozpílenie dokončil ručnou pílou. Už predtým som ale hranoly natrel olejom Belinka vo dvoch vrstvách, takže už stačilo len dorobiť drážky na nových koncoch hranolov, napustiť ich olejom a hranoly mohli prísť na konzoly pri studni.
Preplátované spoje hranolov na rohoch sú spojené dvomi bukovými guľatinami priemeru 10 mm a v strede guľatinou priemeru 40 mm. Domnievam sa, že spoj drevom bude mať väčšiu životnosť, ako keby som to prosto zoskrutkoval a kolo železa by drevo začalo neskôr hniť. Na diery som použil sukovník. Hranoly sú na konzolách zatiaľ položené, po zafixovaní medzi sebou boli pripevnené vrutmi.
Na fotke vidno, že aj keď som sa snažil vymerať všetko s milimetrovou presnosťou, zemné skrutky medzi skalami predsa len trochu uhli. Hranoly sú ale také veľké a položené tak, aby tvorili štvorec. A celá konštrukcia nie je úplne presne nad studňou v osách. Ale nie je to nič proti ničomu a nebude to brániť používaniu studne.
Ako som pokračoval v stavbe konštrukcie studne sa dozviete v ďalšom pokračovaní miniseriálu.
