V našom boji s nadbytkom vody sme sa rozhodli použiť prírodné prostriedky. Odmietol som navoziť do dvora odvodňovacie kanály, navoziť tony štrku a riešiť odtok vody z dvora. Prišlo mi rozumnejšie znížiť prítok a zvýšiť spotrebu vody rastlinami. Priateľka prišla s nápadom nasadiť v záhrade vŕby. Tie sú známe tým, že pre svoj rast potrebujú vlhké prostredie, toho sa im u nás dostane až-až. Okrem toho z nich bude aj iný úžitok.
Vŕba patrí k rýchlorastúcim drevinám. A tiež k pekným drevinám. Okrem toho, že sa z nich dajú vyrábať píšťaly a skoro na jar aj Veľkonočné korbáče, s úspechom sa používajú na vypletanie. Nie len košíkov, ale aj rôznych paravánov, zástien, detských preliezačiek a kopy iných užitočných alebo okrasných vecí. A Olinke sa prútené filkášiky veľmi ľúbia…
Vŕby sa dajú použiť aj ako živý plot. Veľmi rozšírené sú napríklad v Anglicku. A taký plot pri správnom strihu je hustý, nepriestupný, netreba ho pravidelne natierať a ľahko sa rozširuje bez veľkého prísunu peňazí. Dokonca sa pestujú ako energetická drevina na poliach, kde pre veľa vody je problém pestovať iné plodiny. Pravda, treba ich pravidelne strihať. No takto získaný materiál je možné použiť nie len ako palivo, ale keď sa preženie štiepkovačom, aj ako materiál do kompostu alebo spevnenie dvora. A samozrejme na vypletanie košíkov alebo panelov na tienenie altánku či pergoly. No povedzte, nie je to ideálna drevina do našej mokrej záhrady?
Našli sme na Slovensku dodávateľa sadeníc vŕby na energetické účely. Balenie po 20, 100, 250, 500 a viac, cena lineárne sa zvyšujúca, ak nerátame prvé dve pozície postupnosti. Takže nič nás nenúti objednávať množstvá podľa ceny, len podľa potreby. Takže sme si museli spočítať, koľko sadeníc budeme potrebovať.
Pre energetické účely sa vŕba sadí do riadkov vo vzdialenosti 30 cm od seba. Kde sme ju chceli a mohli sadiť, nám vyšla potreba asi 200 kusov. Objednali sme teda balíček 250 kusov, ktorý nám onedlho prišiel poštou. Trochu nás zarazila cena za poštovné a dobierku, 14 eur sme ešte neplatili žiadnej firme, od ktorých sme brali podstatne väčšie balíky stromčekov, kríkov, alebo záhradného vybavenia. A že sme toho nakupovali túto jar požehnane!
Sadenice vŕby sú v podstate tridsať centimetrov dlhé prútiky o priemere cca 12 až 20 mm. Majú sa sadiť šikmo pod uhlom asi 60° do zeme vo vzdialenosti 30 cm od seba tak, aby zo zeme trčali asi len 4-5 centimetrov. Olinka už sa videla, ako ich bude sadiť celý deň… No ja som jednak za každú srandu a za každú automatizáciu, takže som ju celkom milo prekvapil.
V záhrade sme vytipovali tri miesta, kde začneme so sadením vŕby. Začneme preto, že očakávame, že si z vyrastených vŕb sami narobíme sadenice a budeme pokračovať v sadení tak, aby sme zväčšili počet vŕb na našom pozemku. Plánujeme z nej vybudovať ohradu okolo hornej časti záhrady, aby sme o pár rokov aj tam mohli nasadiť ovocné stromy.
Ako prvé je miesto pri susedovej stodole na hranici nášho pozemku za domom. Nie, že by mi ležala na srdci ich stodola a jej vlhkosť. Jednoducho je to v tejto časti najnižší úsek nášho pozemku a radi by sme tu mali sucho. Rovnako, ako kúsok vedľa pri drevenom prístrešku.
Druhé miesto je popri plote na južnej strane záhrady. Susedov plot je v dezolátnom stave a ani pohľad na jeho „veci“ v záhrade Olinku nijak neteší. Je to trochu vyššie, než voda zvykne stáť, ale je to na „trase“. Takže tu budú mať vŕby dvojitú funkciu. Po čase budú brániť nášmu výhľadu na susedovu záhradu a plot, súčasne budú odčerpávať vodu pri jej ceste dolu do dvora. No a samozrejme budú zdrojom materiálu pre ďalšie použitie.
Vymeriavať 30 cm vzdialenosť 200 krát, to by robil len blázon alebo neskúsený. Bolo jasné, že použijem nejakú šablónu. 30 centi dlhú doštičku, prichytenú na dlhšiu ako rúčku. Tento plán som opustil, keď som zbadal obyčajný portviš. Zmeral som jeho spodnú časť, medzi krajnými štetinami má 30 centimetrov. A má aj rúčku a je ľahký. Mierka je na svete, dokonca zadarmo.
Lenže tiskať 25 centi drevený kolík do zeme vás prestane baviť aj pri vlhkej pôde najneskôr po desiatom kuse. A nás čaká vyše dvesto kusov takých tyčiek. A ešte sa pri tom všetkom zohýnať… Na prvé testy kvality pôdy a či sa pod povrchom nenachádzajú kamene, som si kúpil lacný SDS vrták priemeru 12 mm a dĺžky 600 mm. Využil som ho aj pri montovaní petlíc na dvere domu. Aj teraz prišiel k slovu spolu s akumulátorovou vŕtačkou. Všetko sme otestovali a potom už prišlo na rad sadenie.
Na mieste, kde mali byť vŕby zasadené, som položil dlhé písmo, ako vodiacu líniu. Na vrtáku som si urobil značku 25 cm od konca a zavŕtal sa do vlhkej zeme. Vytiahol vrták, Olinka zatlačila prútik do zeme a aby jej to išlo lepšie, do dlane si vzala kúsok škridle, ktorých je v dolnej časti pozemku neúrekom a ešte nám chvíľu bude trvať, kým sa všetkých zbavíme. Pravda, musela sa pri tom kolenkovať, zatiaľ, čo ja som v metlou-mierkou v jednej ruke a s vŕtačkou v druhej pri tom stál. Olinka zatlačila sadenicu, ja som priložil portviš, na druhom konci pod uhlom zavŕtal vrták, vybral, Olinka zatlačila sadenicu, ja som priložil portviš, na druhom konci pod uhlom zavŕtal vrták, vybral, Olinka zatlačila sadenicu… vlastne to som už písal. Dvesto kusov vŕb bolo v zemi za dve hodinky. A aby sa aspoň s tými sadenicami nemusela trápiť, využili sme Motúčko. Krabica so sadenicami, zásobou aktivátora zakoreňovača, do ktorého namočila každý koniec sadenice pre lepšie zakorenenie a ostatné veci boli v korbe Motúčka. Nebolo treba sa nikomu zohýnať, dvíhať škatuľu, preniesť o pár metrov, opäť zohýnať chrbát a klásť na zem. V prípade elektrického fúrika stačí potlačiť páčku, fúrik urobí pár metrov a zastaviť. Veľmi to šetrí námahu pri akejkoľvek práci v záhrade.
Nakoniec dostali čerstvé sadenice mulč zo slamy, aby tam nerástla burina. Na kritických miestach som ešte kusmi dreva na tráve vyznačil miesta, kam sa nemá chodiť. Občas totiž dostaneme návštevu, ktorej je záhrada a rastliny ukradnuté, nepozerá sa pod nohy, ničomu nerozumie a do všetkého stúpi. Tak sú naše vŕby aspoň trochu chránené.
Ďalšie sadenice skončili pri plote vo dvore. Sused avizoval snahu vykopať drenáž, najmä aby odvodnil základy svojho domu na hranici nášho pozemku, ale zatiaľ sa nemá k činu. A pár ich je v kalfase naplnenom drevnou štiepkou. Uvažujeme ich dať do predzáhradky, ktorá tiež suchom netrpí 😀
Po desiatich dňoch sa ukazujú na sadeniciach vŕby zväčšené púčiky, tak snáď sa im u nás darí a budú dobre prospievať a odvádzať svoju prácu.
