Záhrada v kopci

Je teplo a sucho

Na tom sa zhodli koncom mája a začiatkom júna všetci naši susedia v záhrade aj známi mimo nej. Ale my nie. K údivu všetkých som vždy vravel: „Teplo, to áno, skutočne je teplo. Ale sucho určite nie.“ Že nie som úplne normálny, to si mnohí o mne mysleli už dávno. Napriek tomu trvám na tom, že hoci je horúco, sucho určite nie je. A mám preto aj dôkazy.


Staré porekadlo hovorí, že „Studený máj, v stodole raj“. A gazdovia vedeli, prečo to je tak. My sme mali možnosť tento rok sa presvedčiť o opaku, aspoň teda o platnosti začiatku porekadla. Už apríl bol nezvykle teplý a máj doslova horúci. Jednou z výhod bolo, že počas „zmrznutých“ sa ochladilo na +15 °C, čo umožnilo stromom bez problémov kvitnúť a po opelení nasadiť plody. Však aj je čerešní v okolí neúrekom. Na druhej strane všetky priesady paprík, paradajok aj uhoriek a tekvíc mali niekoľko dní problémy s aklimatizáciou. Hoci všetky príručky odporúčajú pred ich výsadbou do záhonov ich pár dní otužovať, majú na mysli pripravovať ich na chladnejšie noci a prípadne dni hneď po výsadbe. Nijaký návod vás neučí to, že budete musieť priesady pripravovať na teplotný šok, ktorých ich vonku čaká 🙁

Takže sa priesady pár dní spamätávali s pomocou výdatného zavlažovania a situáciu zvládli až keď pár dní po sebe bolo daždivé počasie. Ani nie tak z dôvodu prísunu vody, ale pre niekoľkohodinové ochladenie na prijateľné dvadsiatky, hoci dážď trval len pol hodinku.

Všetci sme v záhradách polievali, aj my sme na stovku sadeníc plodovej zeleniny minuli denne asi 200 litrov vody, sem tam sa ušlo aj jahodám a samozrejme kvetom. Voda išla kupou priamo ku koreňom, nemáme potrebu postrekovať celé rastliny a komplet záhony, ako susedia. Najmä holé záhony, z ktorých sa voda ihneď vyparí a rastlinám nepomôže.

„Vy sa máte dobe, vy tam máte mokro,“ komentovala moje hodnotenie situácie známa, ktorá pred rokom zahlásila: „To ti tá slama drží tú vodu.“ Na to sa ťažko dá niečo povedať. Rovnako ako nám tečie voda po záhrade tečie aj ostatným dvadsiatim susedom a vlastne celá polovica dediny, teda dobré dve stovky domov, sú pod tým istým kopcom. To je problém ju začať správne využívať? A to s tou slamou, to mi fakt hlava neberie. Vie, že dávame mulč zo slamy, aby sme udržali vodu na pozemku, ale sama si vyčistí záhony dočista do čista a čuduje sa, že musí kvantá vody napolievať?

Obrázok hore ukazuje jednu a tú istú krajinu v dvoch situáciách. Vytvorený bol pre demonštráciu následkov klimatickej zmeny – ako sa ešte nedávno hovorilo „globálneho otepľovania“. Na obrázku ale nie sú dôsledky zmeny klímy, ale jej príčina! Tak isto, ako v našich záhradách.

Všetci, ktorí sa sťažujú na sucho, majú spoločnú črtu. Záhony dôsledne vypleté, pekná hnedá upravená holá pôda v záhrade. Teda zem môže horúci vietor ale aj páliace slnko vysušovať. Všetka voda z pôdy sa na povrchu vyparí. Pomáha tomu aj kosenie trávnikov na nízky strih. Vodu v zemi nemá čo zadržať.

A ako je to u nás?

V záhonoch je okolo rastlín slama alebo seno. Nie postrašené, ale hrubá vrstva, desať centi najmenej, niekde aj viac. Vietor ani slnko nemá šancu sa k zemi dostať, prehrievať ju a vysušiť. Zelenina má síce „hlavu“ v teple, ale „nohy“ v chlade a vlhku. Nemusí čakať, kým ju zalejeme, vodu má pre seba celý deň. Ľahko sa presvedčíme, stačí mulč odhrnúť a chytiť do ruky kyprú a vlhkú zem. Pri rastline aj medzi nimi. „To ti tá slama drží tú vodu“. Presne tak.

Alebo pozrieť do jazierka pri bylinkovej špirále či odvodňovacích járkov pri uhorkovisku. Na bokoch pekne vidno, že odkrytá pôda je suchá kedy do desať, kedy do tridsať centimetrov pod povrchom, ale zvyšok je vlhký, ba občas aj v jamách voda stojí.

To je podpovrchová voda, ktorá nám všetkým do záhrad tečie z kopca nad nimi. Ktorá sa drží pod trávou vysokou desať či dvadsať centimetrov a fŕka, keď ju kosím. Voda je dôvod, prečo prechod z dvora do záhrady alebo miesto na oddych pod slnečníkom nikdy nekosím celé, ale na tretiny alebo polovice, Časť vykosím, časť nechám zarastenú. Veľkosťou kosenej plochy a výškou, na akú trávnik skosím regulujem, koľko vody sa môže zo záhrady odpariť a koľko má v nej ostať pre rastliny, pre tekvice, uhorky ale aj vŕby. Keď majú byť daždivé dni, smelo skosím aj viac až na tri centimetre, keď má byť suchšie, pokosím tretinu a nechám aspoň 5 cm strnisko. Kde sa mi to krovinorezom „podarí“ skosiť nižšie, o dva či tri dni tráva často „vyhorí“ a dlhšie jej trvá zregenerovať sa. A samozrejme na takomto mieste sa môžu objaviť v zemi aj pukliny od sucha. Presne také isté ako u susedov na pokopaných záhonoch…

Takže aj v našej záhrade je teplo. Voda však v pôde je, len ju treba chrániť a správne využívať.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.