Celé leto sa u nás Motúčko nezastavilo. Stále sme niečo odniekiaľ vozili. Zem, hnoj, seno, slamu, občas vodu, náradie a nástroje, materiál, stĺpy na plot, drevo… No od jesene bol motorový fúrik zaparkovaný v dome. Nebola preň teraz práca.
V jeseň by sme ešte pár razy odviezli seno z domu na vyvýšený záhon, ale pre daždivé počasie a rozmoknutú zem sme nechceli narobiť vo dvore koľaje, tak prednosť dostali nosidlá. A tak motúčko ostalo stále zaparkované. Samozrejme, že som Motúčko odstavil s nabitou olovenou baterkou. Nechať vybitú gélovú baterku by bol pre jej životnosť problém aj bez zimy, ktorá prichádzala.
Funguje to naše Motúčko vôbec? To ma napadlo v polovici januára. A hneď som mal aj možnosť overiť si to. V januári sme totiž zistili problém so srnami a susedovým plotom a rozhodli sa vybudovať na naše náklady nový plot na našej strane. Stĺpy aj pletivo som objednal z internetového obchodu s plotmi a kuriér mi doviezol všetok materiál na palete až k bráne. Odtiaľ som však musel všetko dostať najskôr do domu a potom do záhrady sám.
Samozrejme som využil Motúčko. Vložil som poistku, ktorú vždy vyberám, keď Motúčko odstavujem, a vyšiel s nim z domu. Sám som bol zvedavý, ako bude jazdiť po asi 12 cm vysokom snehu. Naprázdno je to bez problémov, pneumatika so šípovým vzorom si poradí aj v snehu. Keď som ale naložil balík pletiva, začal som mať menšie problémy na nerovnom teréne. Motúčko stále ťahalo dobre, ale aj do boku. Šmýka sa. Na tráve a na hline jednoducho lepšie drží stopu. Na snehu stačí aj menší bočný sklon a už treba Motúčko držať rukami silou v správnej stope. No s trakciou na snehu som nezaznamenal nijaký problém. Ani s výkonom. Mráz Motúčku nevadí, motorový fúrik jazdí dobe.