Jahody sú druhým tohoročným ovocím, ktoré sme už ochutnali. Začínajú sa červenať v záhonoch aj pod stromami a takmer každý deň nájdeme niekoľko už zrelých plodov. Samozrejme, že si na nich pochutnávame. A tešíme sa na ďalšie, ktoré sa už belejú a rastú.
V apríli dostali stredy kvetov na jahodách čiernu farbu. Ranný mráz ich spálil. Ale rýchlo sa z toho spamätali a nasadili novú várku kvetov. A pretože ani o opeľovačov nie je v našej záhrade núdza, z jahodových kvetov sa stávajú plody, ktoré vďaka vlahe v zemi rastú a červenejú.
A tak po prvej várke tmavomodrých podlhovastých plodov zemolezov kamčatských sú tu prvé červené jahôdky. Správame sa k nim ako k vínu. Najskôr ovoniame, potom ochutnáme, ale veľa o nich nerozprávame. Tešíme sa už na ďalšiu. A pekne sa s Olinkou o ne delíme. Každý zjeme polovičku z každej jahody 🙂
Podľa množstva nasadených a dozrievajúcich plodov tu budeme mať jahodové orgie 😉 Už len doniesť šľahačku, nejaký mixér a budeme si užívať. Takto nejak muselo vzniknúť to príslovie „užívať si plodov svojej práce“.
Nemáme jedno centrálne jahodovisko, ktoré by uľahčilo škodcom ich „prácu“. Jahody rastú u nás na rôznych miestach a v rôznych podmienkach. To nám zaručuje takmer vždy úrodu niekde a tiež si môžeme jahôdky dať kedykoľvek počas prechádzky po celej záhrade.
