Presadili sme niekoľkoročné stromy a kríky do novej záhrady a zdá sa, že sme zvolil dobrý termín aj správny spôsob. Stromky prosperujú, na konároch sa stále zväčšujú púčky a objavili sa aj prvé kvietky. No všetky museli ísť nekompromisne dole. Hoci pohľad na rozkvitnutú záhradu bol krásny, dlho sme si ho neužili. Nedalo sa.
Presádzanie stromov je vážny zásah do ich koreňového systému. A korene vyživujú celý strom. Keďže presádzaním sme niektorým stromom výrazne zmenšili ich korene, museli sme sa postarať o to, aby prežili aj s dočasne zmenšeným prísunom živín. Samozrejme, že sme použili aktivátor zakoreňovania, kvalitný substrát išiel ku koreňom a tiež hnojivo s dlhodobým účinkom. A ani suchom naše stromy netrpia. No kvitnutie a následný vývoj plodov sú pre stromy vysiľujúce a chceli sme, aby sa prvú sezónu v novej záhrade predovšetkým udomácnili, dobre zakorenili a zosilneli.
Preto si Olinka dala tú prácu a starostlivo obrala všetky kvitnúce púčiky zo stromov. Počkala, až sa kvety rozvinuli, aby nezničila púčiky lístkov. S ťažkým srdcom. Ale zásah bol nevyhnutný. Keď strom nebude dávať silu do kvetov a potom do plodov, zosilnie. Keby sme ich nechali zakvitnúť a potom dozrieť plody, mohlo by sa stať, že by strom vysilením uschol a budúci rok by sme nemali nič. Ani úrodu ani strom a museli by sme opäť pár rokov počkať, kým by sa novo nasadené stromy ujali a dorástli do rodivosti.
Že prvý rok nebude úroda na stromoch sme rátali. V novej záhrade bude rodiť asi iba jedna stará jabloň a nejaké kríčky, prípadne jahody. A samozrejme trnky a šípky. V starej záhrade ostali nejaké stromy, ale ukazuje sa, že hrušiek toho roku nebude, na sušenie tak ostanú iba jablká. K ovociu zo stromov by malo pribudnúť aj hrozno a jahody.
Nevadí, budúci rok sa nám záhrada určite odvďačí bohatou úrodou. Veríme, že všetka ta práca s upratovaním na pozemku a budovaním záhrady bude stáť za to.
