A už vlastne druhý raz. Prvý raz sme si doviezli štiepku z ihličnanov od svokrovcov, keď likvidovali živý plot. Malinám to zjavne prospelo a tak sme si to zopakovali. Využili sme pri tom obnoviteľný neobmedzený zdroj, ktorý je zadarmo.
Ono sa to ľahko povie, že ruže treba na zimu prikriť čečinou. Alebo že na mulčovanie malín a černíc použiť štiepku z haluzí smrekov. Ale kde ju brať, keď nepestujeme vlastný ihličnatý les. Aj keby sme mali v záhrade jeden smrek, takéto použitie by ho za pár rokov zlikvidovalo.
Našťastie existuje jeden zdroj čečiny, ktorý je dostupný. Nanešťastie len v úzkom časovom okne v roku. Na prelome rokov a okolo sviatku Troch kráľov. Vtedy ľudia v mestách vyhadzujú ku kontajnerom použité vianočné stromčeky. V moderných mestách s nimi nemajú veľmi čo robiť. Skúriť nie je kde, využiť nie je kde… Poniektorí si síce už zaobstarali umelé vianočné stromčeky, otázkou je, čo je v skutočnosti ekologické.
Tak som nacúval autom k stromčeku, z kufra auta vybral silné teleskopické nožnice a do kufra sme po chvíli naložili haluze a nakoniec aj ten kmienok. Možno poslúži k hrachu. V záhrade sme haluzinu vyložili k domu a malými záhradnými nožnicami všetko nastrihali na pár cm kúsky. Jedna priemerná jedlička je jeden kalfas materiálu.
Na malinách to takmer nie je vidno. Ešte dobre, že sa nám do kufra vojdú aj dva stromčeky naraz. Za dva víkendy majú maliny dosť nástieľky na to, aby ich Olinka nemusela ani okopávať ani hnojiť. A maliny po takomto prírodnom okyslení pôdy rastú veľké a chutné a je ich veľa!
Do jesene aj sa aj takáto vrstva ihličnatého mulču rozloží. No o rok budú zase Vianoce a zase budú ľudia v mestách vyhadzovať vianočné stromčeky. Ešte že my ľudia z dediny vieme, ako sa dá takmer všetko recyklovať a čo je pre niekoho neupotrebiteľný odpad, je pre nás cennou surovinou, ktorá sa opäť použiť.
