Keď už stojí voliéra pre psa, má spravený vstup, aby bol OK pre psa aj chovateľa, tak akoby to bolo, keby v nej nestála búda? A tú kúpiť alebo urobiť sám? Keď pozriete inzerciu, a vynecháte plastové hračky, tak sa viete rozhodnúť vcelku rýchlo. A keďže mám takmer všetky stroje na prácu s drevom a na dvore sa „povaľuje“ aj nejaké to rezivo, tak predsa nebudem búdu pre svojho psa kupovať a potom sa znova rozčuľovať, ako to vyzerá a ako to (ne)funguje.
Z detstva si pamätám niekoľko búd pre psov, v podstate zbité z dosák a s plechom na streche, aby tam netieklo. Vlčiak v tom vydrží zrejme aj v zime, ale my vlčiaka mať nebudeme, aspoň nie zatiaľ, hoci nás pár susedov dobre štve. Takže búda trochu iná, zateplená, aby v zime v nej nebola zima a v lete aby sa neprehrievala. Strecha by mala izolovať, ale vo voliére nebude na priamom daždi ani snehu. A pre menšie plemeno bude vhodná búda s „predizbou“, aby v časti na spanie nebol priamy východ do zimy. Inšpiráciou (negatívnou aj pozitívnou) mi boli inzeráty aj stránky predajcov a tiež fotky na Pintereste. Potom už len stačilo zistiť, aké rozmery v dospelosti bude mať náš budúci pes a podľa toho nakresliť tvar a rozmery búdy.
Objednal som si polystyrén 40 a 20 mm (dodali 30 a 20 mm – na čo som prišiel až pri montáži), brezovú preglejku 12 mm (aj iné rozmery, ale použil som ju inde) a tatranský profil 12,5 mm. Na nosný rám som plánoval použiť zvyšky zo stavby kurína, preto som objednal trochu viac dreva, to sa vždy hodí.
So stavbou som sa celkom ponáhľal, aby som začiatkom apríla mal psíka kde ubytovať a nejak som zabudol pri tom fotiť. Keď sa ukázalo, že v apríli nebude nič ani z jednej z možností, venoval som sa inému a k búde vrátil, keď už sme mali presný termín príchodu šteniatka a pravidelne sme boli zásobovaní fotkami a videami jeho pokrokov.
Dno a strecha sú izolované polystyrénom o hrúbke 50 mm (dvadsiatka a tridsiatka), boky majú 30 mm izolačnú vrstvu. Vnútro búdy tvorí brezová preglejka hrubá 12 mm, chemicky ošetrená len zo strany od polystyrénu, psík bude na čisto prírodnom materiále. Vonkajší plášť búdy je z obojstranne ošetreného tatranského profilu (smrek) hrúbky 12,5 mm. Myslím, že steny sú dosť hrubé na to, aby psík netrpel. Spodok je oplechovaný pozinkovaným plechom s malými dierkami, keby náhodou 😉 Aby som sa s tým netrápil, jedná sa o plochý plech a štyri zohnuté vinkle, chytené vrutmi so šošovkovou hlavou 3,5 x 35 mm.
Rám búdy je zo zvyškov reziva 50 mm hrubého, časť je smrek a časť červený smrek. Na váhe búdy je to poznať, s tou nepohne ani ten vlčiak 😀 Spájané je to niekde vrutmi 4,5 x 80 durch, niekde šikmými spojmi s navrtaním prípravkom a vrutmi 4 x 45. Myslím, že navrhovaním malých drevených konštrukcií sa ešte živiť nemôžem, šlo by to totiž aj jednoduchšie a lacnejšie, len sa to musím naučiť, kým budem kvalitné búdy pre psov predávať.
V čelnej strane sú pridané latky 50 x 30 tak, aby bol vytvorený vchod, v ktorom pes nemusí zohýnať hlavu. Ak sa ukáže, že je vchod v zime priveľký, dostane priesvitnú priechodnú zástenu. Samozrejme, že vo voliére aj v búde sú čidlá teploty a vlhkosti pre teplomer, na ktorý teraz vidím, ja mám večer o pol jedenástej 27,9 °C a 58 % vlhkosti (a klesá), psík má 23,2 °C a 70 % ustálené, vonku je 23,3 °C a 73 %, ustálené. Sliepky v kuríne majú 25,6 °C a 62 %, klesá. Som slabý chovateľ na to, aby som životné podmienky zvierat len tak odhadoval, tak si pomáham technikou.
Späť k búde. V čelnom vchode je samozrejme prah. Do bočných stien je natesno vložený orezaný polystyrén a celé je to prekryté proti hubám a škodcom ošetreným tatranským profilom. Na dlhých stenách vodorovne, na krátkych zvisle, tie prekrývajú bočné konce dlhých profilov. Profil som rezal pokosovou pílou o pár cm dlhší, ako šírka/dĺžka búdy a zarovnával k jedenému okraju. Druhý som zarezal podľa vodítka japonskou pílou. Každá doska je chytená na výšku len jedným vrutom, aby pre teplotnú dilatáciu materiál neroztrhalo.
Búdu som pre jej rozmery skladal vo voliére a dosť mi vadila jej malá výška. Keby to bola voliéra, akú som si objednal, spodné konce bočných rámov by som podložil rezivom a mohol som chodiť vystretý.
Strecha búdy je zo smrekových hranolov 50 x 50 mm zrezaných pod uhlom 45° so strednou priečkou. Do búdy smeruje tatranský profil, vrch je protišmyková preglejka 12 mm, na ňu ešte pôjde asi bitúmenový šindeľ. Očakávam, že pes bude strechu využívať ako vyhliadkovú plošinu, zatiaľ je malý a preto k nej nemá schodíky.
Vodovzdorná protišmyková preglejka je vode a vlhkosti odolná, ale nie na rezných hranách. Preto sú boky po zarovnaní dosák natreté dvomi vrstvami tekutej gumy Bison.
Pred pripevnením strechy k búde v mieste hranolov tromi pevnými pántami šírky 50 mm som vonkajšok ešte natrel dvomi vrstvami olejového náteru na drevo, čo nám zostal z minulosti. Spolu s tmavou strechou tak búda získala zaujímavý vzhľad.
Vnútorná prepážka je vyberacia a je tiež z neošetrenej brezovej preglejky 12 mm medzi vodítkami z drevených odrezkov, na spodku je pevný prah, ten mohol byť aj vyšší.
Vnútro je vystlané drevitou vlnou, ktorá je mäkká a výborne saje vodu, ak by mal pes mokrý kožuch. Pred príchodom dostal psík do búdy ešte moje staré tričko, ktoré som jeden horúci deň nosil na sebe. Každý deň sa s ním hrá, niekedy na ňom spí vo voliére.
Strecha búdy má rozmer 125 x 80 cm, búda zvonka 115 x 70 cm a zvnútra 104 x 59 cm, výška vnútra je 57 cm, výška zvonka 72 cm plus 5 cm nožičky v rohoch. Veľkorysý priestor, ktorý sa dá vnútri zmenšiť druhou podlahou, keby bolo treba.
Možno by to šlo aj jednoduchšie, je to len búda, ale pre nás jej obyvateľ nebude len pes. A keďže ani búdu nechcem robiť druhý raz a ani by som ju nechcel opravovať, aj tu mi občas prišla na myseľ častá hláška mojej už nebohej mamy: „Rob to poriadne!“ Ich rodinné gazdovstvo bolo festovné.
Verím, že sa bude búda novému majiteľovi páčiť a bude v nej pobývať rád.
