Jednou z mnohých z obáv, ktoré vyslovovali naši známi v súvislosti s našou záhradou bola aj obava o trávnik. Či skôr o drinu, ktorú predstavuje jeho pravidelné kosenie. Vraj to zaberie veľa času, veľa energie, postarať sa o to, aby sme mali pred domom aj v záhrade pekný trávnik.
„Budeš musieť veľa kosiť,“ – hovorí kamarát.
„Prečo?“ – pýtam sa s naivitou v hlase.
„Aby ti nenarástla tráva do výšky,“ – znie odpoveď.
„A čo ti vadí na vysokej tráve?“ – upresňujem svoju otázku s neskrývanou naivitou v hlase a kamarát šípi, že sa nepýtam z nevedomosti, skôr chcem vyburcovať jeho hlavu, aby začala uvažovať inak.
„Z vysokej trávy sa vysemení burina do záhonov,“ – upresňuje zaužívané klišé záhradkárov a majiteľov záhrad v radových rodinných domoch, satelitoch.
„Keď mám slamou mulčované záhony, tak ich netreba okopávať a ani sa na nich neuchytia semená lúčnych kvetov. Rozkvitnutá lúka je krásna a mnohé z rastlín, označované za burinu, sú nie len pekné, ale aj liečivé. Tak prečo to likvidovať? Navyše vysoká tráva prospieva aj hmyzu a hmyz v záhrade nie je len škodlivý, ale sú aj užitočné druhy.“ – začínajú mať moje námietky konkrétne rozmery.
„Ľudia kosia trávnik, potom ho pohnoja a polievajú, aby rástol, kosia, aby ho mohli hnojiť a polievať, aby ho mohli kosiť. Príde ti to normálne?“ – pokračujem v osvetľovaní svojho pohľadu na dnešnú dedinu či satelity pri meste. “ A potom všetku tú trávu buď spália alebo odvezú do odpadu.“
„A čo teda budeš robiť s tou trávou?“ – zjavne vykoľajený zo svojich zaužívaných stereotypov sa ma pýta dlhoročný priateľ.
„Tráva po pokosení, pretože nemáme zajace ani iné zvieratá, ktoré by sme ňou kŕmili alebo pre ktoré by sme potrebovali seno, je výborný mulč, napríklad pre naše vŕby. Bráni pŕhľave pri plotoch vyrásť a súčasne po rozložení hnojí pôdu. Dá sa využiť aj na mulčovanie záhonov zeleniny, ktoré potom netreba okopávať ani polievať. A je skvelá do kompostu. Z našej hornej záhrady môžu byť dve tony zelenej hmoty, ktorá skompostuje na 250 kilo substrátu. Pre zeleninu napríklad. A na to mi stačí našu záhradu pokosiť tak dva razy za rok. My chceme mať v záhrade kvetovú lúku, lebo sa nám to páči. Navyše mám potom možnosť sa „vyzúriť“ v záhrade ako fotograf. Anglický trávnik naozaj nepotrebujem a nechcem. Pred domom nízku trávu pokosím prídavnou kosačkou k motúčku, na záhradu máme motorový vyžínač s popruhmi a krovinorez na podvozku 😉 “
Vysokú trávu fakt nepovažujeme za problém, skôr za krásu, aká sa už na našich dedinách takmer nevidí. Je to škoda, ako malé deti sme to na prázdninách milovali. Keďže nekosíme na seno, nevadí nám, že ju postúpame alebo že ju pobehajú deti. A keď potrebujeme odviezť náklad, Motúčko ho hravo vyvezie aj cez vysokú trávu. My netlačíme fúrik, on ťahá nás. Aj hore kopcom cez vysokú trávu. A kedy ste mali možnosť vidieť lúku plnú margarétok alebo zvončekov? Kozej brady či sedmokrások? A mám pokosiť trávu, v ktorej mi začínajú dozrievať lesné jahody? Alebo rastie repík či myší chvost, ideálne na čaj? Alebo zlikvidovať porast šalvie len preto, že je to zvykom, lebo nás tak reklama naučila?
Anglický trávnik rozhodne neplánujeme. Tešíme sa z toho aké všetky rastliny a kvety nám na lúkach rastú a kvitnú. Môžete im hovoriť „burina“, pre nás je to rozkvitnutá lúka. A my sa radi prechádzame po rozkvitnutej lúke. My s prírodou nebojujeme, my s ňou spolupracujeme.
Pingback: Na akú plochu treba akú kosačku | Moja záhradka