Takmer všetky články na tomto webe sú sprevádzané fotkami. Veď som aj písal, že do záhrady nechodím bez fotoaparátu. Aj sám radšej čítam články, ktoré sú doplnené fotkami toho, o čom je písané. Človek tak rýchlejšie porozumie problematike a lepšie pochopí detaily. Mnohé fotky záhrady, najmä do rodinného archívu, z času na čas fotím zrkadlovkou. No a pre bežné fotky do článkov som používal malý kompaktný foťák. Už nemôžem.
Tento foťák som si kúpil pred vyše dvomi rokmi, práve pre možnosť operatívneho fotenia bez nutnosti vláčiť so sebou zrkadlovku. Vždy, keď som išiel na cyklovýlet alebo do záhrady, malý kompakt som si bral so sebou. Bežne som ho nosil v puzdre, ktoré ho chráni, ale v záhrade som ho strčil do vrecka nohavíc, aby bol po ruke. A do puzdra putoval zase po skončení práce. Fotografoval som nie len záhradu a práce v nej, ale aj to, čo som vytváral v dielni v dome.
No a pri takej práci sa človek zašpiní. Nie, že by som chytal foťák do rúk od hliny alebo od farby, na to som príliš opatrný a ruky si v záhrade pravidelne umývam, aby som si nezašpinil ani náradie ani fotoaparát. Napriek tomu som niekoľkokrát objektív kompaktného fotoaparátu čistil od prachu. Ten sa na celý foťák dostal práve vo vrecku nohavíc, hoci som v tomto vrecku nič iné nenosieval a pravidelne ho čistil.
Za svoj ľahkovážny prístup som bol odmenený. Jedného dňa sa prach dostal aj do vnútra fotoaparátu, priamo pred snímač. A každá fotka bola poznačená desiatimi drobnými tmavými fľakmi. Na niektorých fotkách pestrej prírody to ani veľmi nebolo vidieť, ale akonáhle som mal na snímke väčšie jednofarebné plochy, bolo to poznať.
Takže s týmto foťákom som dofotil. Mal ledva dva roky, ale posledný polrok sa mu stal osudný. Na tento raz som v záhrade s fotením skončil. Musím si zaobstarať nový kompakt. A chovať sa k nemu lepšie, ako k tomu starému.
