Záhrada v kopci

Likvidácia záhona

Väčšina ľudí sa na jeseň venuje zazimovaniu záhrady. My tento pojem nemáme radi, lebo podľa nás záhrada ani v zime nespí, stále sa v nej niečo deje. To ale neznamená, že na jeseň si záhradu neupraceme. V rámci tohto upratania sme dokonca jeden záhon úplne zlikvidovali.


Hlavné plochy pre pestovanie zeleniny máme v záhrade tri. Tekvicovisko so špecifickými podmienkami pre bezprácne vypestovanie stovky hokaido tekvíc plus nejakých uhoriek a melónov. Ďalej dva drevené vyvýšené záhony a tri mulčované záhony na zemi pre papriky, paradajky, kaleráby, koreňovú zeleninu a podobne. K nim pribudol pred dvomi rokmi aj štvrtý, z ľútosti. Olinke bolo ľúto vyhodiť zvyšné priesady paprík a rajčín, tak som vytvoril pred vyvýšeným záhonom jeden obyčajný.

Mulč a spodný prítok vody urobili svoje. Paprík a paradajok sa po dva roky urodilo toľko, že sme nevedeli čo s nimi. A tak v rámci racionalizácie sme sa rozhodli uviesť neplánovaný záhon do pôvodnej podoby. A pre budúci rok znížiť počet priesad z každého druhu z päťdesiat na štyridsať. Malo by aj to byť dosť pre našu obživu.

Po tom, ako dva prízemné mrazy v priebehu dvoch týždňov zlikvidovali paradajky aj papriky, Olinka vytrhala stonky a zvyšky plodov a dala ich skompostovať. Zvyšky mulču zo sena nahádzala na zvyšky slamového mulču na najbližší vyvýšený záhon, na jar naň pôjde nová vrstva slamy. A na záver železnými vertikutačnými hrabľami urovnala povrch pôdy.

Pôvodne tu bol terén veľmi nerovný a naň báger navŕšil zeminu pri kopaní základov vyvýšených záhonov. Po nahádzaní zeminy na vrch záhonov som čiastočne terén vyrovnal. Dva roky mulčovania zeleniny dodali nejaký substrát a tak teraz je priestor po záhone takmer ideálne rovný do šírky asi poldruha metra.

Holá zem dlho holá neostane, najmä ak nezačne rýchlo mrznúť. Sukcesia je silná, máme to odskúšané na niekoľkých plochách, ktoré sme v záhrade vyrovnávali. Niekto by tu možno vysial trávové semeno, ale považujeme to za zbytočné a nechceme donášať nepôvodné druhy, veď príroda si vie poradiť aj sama.

Najprv tu vyrastú prvé buriny, na jar ich skosím. Za nimi vyrastú ďalšie druhy, opäť ich budem kosiť tak, aby ostala výška zeleného pokryvu medzi 5 a 10 centimetrami. Skosená časť poslúži ako zelené hnojenie a najneskôr do jesene tu bude opäť krásny zelený trávnik. Mimochodom, ten nám chvália aj vo dvore a pritom nedostáva žiadnu špeciálnu starostlivosť. V živote sme ho nezavlažovali ani nehnojili, jediné, že ho občas skosím. A trávu použije Olinka na mulčovanie.

Tak ma napadá, že od budúceho roka budem mať väčšiu plochu na kosenie. Ale na druhej strane bude viac materiálu na mulčovanie. Takže všetko je tak, ako má byť 🙂


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.