Pre niekoho ešte stále exotické ovocie, pre nás už súčasť našej letnej záhrady aj jedálníčka. Jar končí jahodami a leto začína plynulo muchovníkmi, drobným chutným ovocím na kríkoch. Ako skonštatoval minulý týždeň bývalý kolega po návšteve u nás v záhrade, tu sa stačí prejsť a stále je čo jesť.
A toho roku je nie len sortiment muchovníkov, ale aj množstvo. Za tie roky naše kríky podstatne podrástli, z osamotených prútikov sú bohato odnožené kríky vysoké cez tri metre, jedinou výnimkou je štíhly Obelisk. Chladný a daždivý apríl a máj spôsobili, že plodov je naozaj veľa a sú veľké. Prvý začal dozrievať Martin s veľkými plodmi, ktoré sú však vo vlhkejšom počasí náchylné k hnilobe po dozretí. Akonáhle sa však oteplilo, hniloba sa stratila a zvyšné plody dozrievajú do krásy aj chuti. Týždeň po ňom začal dozrievať Smoky a postupne sa pridali ďalšie. Všetky sú veľmi chutné, len Prince William má trochu zemitú chuť, keď nie je plod úplne zrelý.
Vpredu vpravo Martin, za ním Smoky, vľavo štíhly Obelisk
Pre istotu sme ich túto jar spočítali, v tejto záhrade máme teraz deväť odrôd muchovníkov. Hlavne preto, že každý má trochu inú chuť a hlavne nedozrievajú naraz. Nástup do zrelosti je približne týždeň jeden po druhom, takže nemáme obavy z nutnosti hromadne spracovať všetkých deväť kríkov, ani obavy, že vrtochy počasia zničia celú úrodu muchovníkov. A hoci zima bola teplá, jar daždivá a studená, najprv zemolezy a po nich aj jahody a nakoniec muchovníky ukazujú, že počasie vadí možno ľuďom, ale týmto druhom tohoročný spôsob jari vôbec nerobil zle. A keby už nastalo dlhé horúce suché leto, tak muchovníky dozrejú a usušia sa priamo na kríkoch a tak vydržia až do jesenného obdobia dažďov, ako vlani. Najlepšia a najlacnejšia konzervácia ovocia je priamo na kríkoch, netreba platiť za žiadnu energiu.
Ďalšie dva muchovníky
Takto vyzerali z opačnej strany pred piatimi rokmi, Price William a Lamarckii:
Muchovníky
Pestovanie muchovníkov bez starosti
Ak patríte k záhradkárom, ktorí k pocitu úspechu potrebujú pocit, že sa nadreli a stálo ich to kopu peňazí, muchovníky nie sú pre vás. Nepotrebujú okopávať, nepotrebujú hnojiť, nepotrebujú postrekovať, nepotrebujú strihať. Nepotrebujú kyslú pôdu, nepotrebujú kvapôčkovú závlahu. Potrebujú len, aby ste sa do nich nestarali. Potom vám v máji rozkvitnú množstvom bielych kvietkov, sú samoopelivé, a v júni sú obsypané množstvom malých modrých bobuliek. Stačí obchádzať, ako ja, keď uľahčujem tenkým halúzkam tým, že zrelé bobule na koncoch vetvičiek pravidelne kríkom odoberám, smer moje ústa, nech sa toľko nenakláňajú k zemi 😉 Alebo ich zatvoríme v pohárikoch. Máme čas, lebo ich je jednak veľa, jednak dozrievajú postupne.
