V utorok pred Veľkou nocou sme sadili vŕby, aby sme zužitkovali prebytok vody na pozemku, vytvorili plot a súčasne získali materiál nie len do kompostu, ale aj na prútené konštrukcie a výrobky. Pravidelne sme malé sadenice kontrolovali, ako sa majú, v mieste, kde boli ohrozené burinou, sme im dali vrstvu slamy ako mulč. A chránili ich pred návštevami.
Nie, že by sme im ich nechceli ukázať. Skôr sme ich museli ukazovať stále. Aby nám na ne nikto nestúpal. Ako som písal v článku o sadení vŕb, zo zeme trčali len asi 4 až 5 centimetrov a medzitým aj tráva trochu podrástla. Kým stromy a ovocné kríky majú okolo seba Déčka alebo kolík a dávajú tým jasne najavo svoju polohu, malé vŕby sa tíško chúlia v tráve alebo pod slamou. A tú majú niektorí ľudia tendenciu považovať za vyznačený chodník!
Ani raz sme vŕby nemuseli polievať, vody je na pozemku skutočne dostatok. Kedykoľvek som zakopol rýľom do zeme pri sadení ovocných kríkov, narazil som na vlhkú zem alebo priamo blato. Už po prvom týždni bolo vidno, že sa očká na vŕbových prútikoch zväčšujú, no po troch týždňoch sú viditeľné už malé halúzky s množstvom zelených lístkov.
Onedlho už budú vŕby dostatočne viditeľné pre každú návštevu v našej záhrade a neskôr s nimi rátame ako zdrojom vlastných sadeníc. Ešte stále totiž máme voľné miesta v záhrade, kde budú užitočné pri odstraňovaní prebytočnej vody z pôdy a zakrývaní výhľadu. A aj stavby z prútia nás zaujímajú. Čo zvýši, prejde štiepkovačom. Živiny zo spodných vrstiev pôdy sa tak dostanú do zeleninových záhonov alebo skončia ako mulč pre trávnik vo dvore.
