S fajčiarmi je to občas ťažké. Závislosť od nikotínu s nimi robí divy. A s nami zase zápach nikotínu. Takže to fajčiari majú ťažké s nami. Pretože sme nefajčiari. Nefajčí sa u nás doma, nefajčí sa v našom aute a samozrejme nechceme, aby sa fajčilo v našej záhrade.
My prídeme do našej záhrady a kocháme sa výhľadom do kopca, kocháme sa úžasnými rastlinami, kocháme sa tichom a kocháme si čistým vzduchom. Príde fajčiar a kochá sa, ako si zapáli na tom čerstvom vzduchu cigaretu. Ako keby tá cigareta nerobila rovnaký dym aj v meste, furt vdychuje rovnaký hnus. Iba jeden z fajčiarov sa opýtal, či si môže zapáliť.
Či už sa opýtal alebo nie, moja reakcia bola vždy rovnaká. Zohol som na gang a zobral do ruky prázdnu plechovku, ktorá mi ostala od laku na drevo a podal mu ju. Neviem, čo si mysleli, ale každý jeden si ju zobral do ruky a poctivo odklepával popol do nej a aj ohorok skončil v piksli.
Keď fajčiarov baví chodiť po našej záhrade s piksľou v jednej ruke a cigaretou v druhej, nemôžeme im to zakázať. Ale neprajeme si mať špačky po zemi, zašliapnuté špičkou topánky do trávy, ako to príde niekomu samozrejmé. Naša záhrada je totiž nefajčiarska.
Fakt je to hrozné .Fajčiar robí sám sebe dobrovoľne zle a za veľké peniaze BRRRR