Každá rastlina má svoj latinský (niektorí ho označujú ako „vedecký“) názov a tiež aj náš, slovenský. Ale veľa ľudí používa na mnohé kvety aj ľudový názov, ktorý vychádza nie len z miestnych tradícií, ale aj z tvaru alebo iných príznačných vlastností rastlín. My v našej záhrade máme slonie uši.
Väčšina najmä malých záhrad nedisponuje stanovištami s rôznym vlastnosťami. Všade svieti rovnako slnko, všade je rovnako sucho alebo vlaha, rozdiel je možno len v tieni podľa stromov. My máme výhodu, že záhrada nie je jednotvárna ani na pohľad ani vlastnosťami pestovateľských plôch. Máme tu miesta s rôznym sklonom svahu, s rôznym množstvom vody v pôde, s rozdielnym osvetlením slnkom počas dňa. Každý kus záhrady je iný. Čo by možno pre niekoho znamenalo problém, pre nás je to skôr príležitosť, ako využiť lokálne podmienky. Namiesto to, aby sme záhradu egalizovali, pretvárali na jednoliaty celok s rovnakými vlastnosťami, využívame podmienky každej lokality a hľadáme pre ňu optimálne využitie a optimálne rastliny. Príde nám to jednoduchšie a normálnejšie, ako znásilňovať prírodu a za každú cenu (a často vysokú finančnú cenu) prerábať záhradu na úplný opak, ako sme tomu svedkami nie len v televíznych záhradkárskych reláciách.
Keď sme v záhrade „objavili“ miesto za kamenným múrom susedovej komory, kde v zimných mesiacoch slnko nezasvieti a kam priteká podpovrchová voda, tiež sme ho chceli zmysluplne využiť. Je jasné, že rajčiny ani papriky sa tu pestovať nedajú. Ale medvedí cesnak miluje vlhké a tienisté miesto a aj sa mu tu darí. Nevzhľadnú stenu z kameňa a ostatného odpadu Olinka zakryla vypletanou stenou z vŕbového prútia a pred ňu vysadila kvety, ktoré podobné stanovištia milujú.
Zrejme trafila do čierneho 😉 Hosta (funkia) mala svoje miesto aj v starej záhrade, ale tu sa jej očividne zapáčilo. Narástla do rozmerov, že sme jej začali hovoriť „slonie uši“.
A postupne k nej pribudli aj hosty ďalších odrôd, nech je toto pôvodne vlhké a hnusné miesto pestré a pekné. Všetka voda, ktorá sa tu zhromažďuje, zavlažuje celý rok kvety, stenu zakrýva plot a zrazu je tu krásne zátišie. Neboríme sa v bahne, nemáme nevyužitý priestor a nezaplatili sme majland za jeho pochybnú premenu. Prijali sme fakt, že je z juhu kompletne zakrytý a podmáčaný, v zime vždy zamrznutý.
Aj takéto zdanlivo neužitočné a neprívetivé miesto môže nájsť v záhrade svoje využitie a byť krásne.
