Povedala si Olinka a pustila sa do umravňovania kríkov na priečnom záhone, na rozhraní spodnej časti a priestoru malých ovocných stromov a kríkov. Pretože u nás všetko rastie a teplá jar s dostatkom zrážok spôsobila, že niektoré rastliny doslova prerástli cez hlavu. Prišiel čas na radikálny zásah.
Najviac sa rozrástla lieska a už sa ani nedalo okolo nej chodiť, navyše sa tam všade držali slizniaky. Tak ju trochu zredukovala a vhodné haluze poslúžia ako prúty k zelenine.
Úplne boli odstránené tri kríky kríkovej višne, lebo je to fiňavé na choroby a ovocia sme sa nevedeli dočkať. To už by ani Fiskars nožnicami nešlo, tak si ma Olinka zavolala na pomoc spolu s mojou chvostovou pílou, s ktorou som neďaleko upratoval staré drevo po výmene strechy nášho druhého domu. Moníliové drevo skončilo ako popol pre naše sliepky, to je najbezpečnejšia likvidácia hubových chorôb.
Celý záhon presvetlil a všetky rastliny majú aj dosť miesta. Ale vieme, že všetkého len do času. Príroda si opäť urobí, čo bude chcieť, sukcesia zafunguje a všetko bude ďalej rásť, ako divé a ako z vody. Záhradník je tu od toho, aby jemnými zásahmi udržiaval rovnováhu.
