Že sa voda značí na mapách a projektoch modrou farbou, to je fakt. Aj naša nádrž na vodu bola prikrytá plachtou modrej farby. Ale len preto, že som v aute inej farby plachtu nemal. Ja proti modrej farbe nič nemám, ale Olinka si uzmyslela, že chce tú plachtu zelenú.
Rozmer 2×3 m v zelenej nemali, tak kúpila 3×4 m. Zobral som si rebrík, odcvakol plastové spony a zložil starú plachtu dole. Za ten skoro rok jej nič nebolo, ale Olinkine prianie je mi rozkazom. A keďže my máme v záhrade všetko rozdelené tak, že o „živé“ veci sa stará a rozhoduje ona a o tie „neživé“ zase ja, tak som nasadil plachtu zelenú.
Pretože je nová zakrývacia plachta veľká, preložil som ju na dvoje a nasadil na nádrž. Opäť som ju k opornej konštrukcii pripevnil plastovými úponkami a na vrchu zaťažil kameňmi.
Zelená farba nádrži vraj pristane. Ja som proti modrej farbe nič nemal, ale nevadí mi ani tá zelená. Hlavne, že do vnútra nesvieti slnko a nefarbí vodu na zeleno. Či už je na nádrži plachta alebo nie, voda sa na slnku príjemne zohreje a nepolievame ani vo vyvýšených záhonoch ani inde studenou vodou priamo zo studne hadicou, ako býva v kraji zvykom. Škoda spôsobovať rastlinám šok a uhorkám s rajčinami privolávať pleseň. Veď si zeleninu pestujeme pre seba, nie na kšeft.