Po minuloročnom až extrémne suchom roku je tento úplne iný. Vlahy bolo z jari celkom dosť, ani v lete jej nebolo málo a jeseň ničím nezaostáva. Kým vlani sa všetci sťažovali na kumulovaný deficit vody v pôde, tento rok nikoho nepočuť. Dobrými správami zrejme nemožno nikoho vystrašiť 😉
Možno si spomeniete, ako som v úvode písania tohto blogu popisoval situáciu s prebytkom vody v záhrade. Opatrenia popisované v tom článku sa ukázali ako účinné, voda prestala byť problém. Ako som viackrát spomínal, kombinácia mykorhíznych húb, používaných pri sadení, a rozsiahle trávnaté plochy spolu s mulčovaním rastlín spôsobili, že voda prestala odtekať a zostávala v pôde. Ešte aj v tých úmorných suchách sme mohli začať zavlažovať neskôr, ako susedia a menším množstvom vody.
Lenže raz keď neprší, aj tie najväčšie zásoby dojdú. Kým prvé roky nás tešilo, že voda netečie cez pozemok, vlani prázdny svejl nás skôr zarmútil. V minulosti nás tešilo, že zavlažoval vinohrad, no toho roku sme márne vyzerali vodu v ňom, hoci tento rok bol nadmieru vlhký. Všetko, čo od jari do jesene napršalo, sa vsiaklo do zeme. Vodu sme nevideli ani v járkoch, hoci prvý rok boli sústavne plné.
Však dobre, preto sme urobili odvodnenie tak, ako sme urobili, aby zbytočne voda neodtekala zo záhrady, aspoň nie zbytočne rýchlo. Nech pekne vsakuje do humóznej pôdy. Aj keď mnoho ľudí sa sťažovalo, že prší veľa, málokto si uvedomoval, že sa len dopĺňa ten deficit vody v pôde.
No asi sa už doplnil. Keď minulý týždeň napadol sneh a tento týždeň sa oteplilo a do toho trochu zapršalo, tešili sme sa, že staršie aj novo vysadené stromčeky dostanú extra prídel vody. No vody zo snehu je už toľko, že je plný svejl a plné sú aj járky, ktorými voda odteká z pozemku. A keď chodím po trávniku, musím konštatovať, že je fakt mäkko. Nie tak, ako u susedov na zrýľovaných alebo zoraných plochách, kde sa nedá vojsť, ale je to badať. Takže ak má koncom týždňa primrznúť, bude to fajn. Aj kvôli chodeniu po tráve aj pre zadržanie vody v zemi.
