Voliéra pre psa

Ako som písal pred rokmi, už pri plánovaní našej novej záhrady (lebo my sme si kúpili len pozemok, hoci tomu ľudia hovorili „záhrada“) sme určili miesto pre voliéru pre psa. V rámci „konvergencie názorov“ bola zrušená voliéra (a tým aj pes) a zároveň aj skleník. Musím poznamenať, že skutočne v tom období začiatkov by sme ani jedno z toho nezvládli a zamerali sme svoje sily skôr na vybudovanie ovocinársko-zeleninovej základne a neskôr aj zázemia. Čo však má prísť, príde.

Nepotrebujeme voliéru na to, aby náš budúci pes nepohrýzol návštevy, my dvaja sme ani deti nemali neposlušné a rozmaznané. Skôr je to na ochranu psa pred nástrahami či už ľudí alebo záhrady. A tiež potrebuje svoje bezpečné útočisko za každých podmienok a počasia. Zvažoval som dve alternatívy, kúpiť voliéru hotovú alebo postaviť sám drevenú, veľmi by sa konštrukčne nemusela líšiť od voliéry pre sliepky. Triezvy odhad časových možností vyústil do menej želanej možnosti kúpiť voliéru hotovú kovovú. Februárové korunkové udalosti mi dali za pravdu. Hoci keby som bol vtedy vedel, ako sa čas a udalosti budú vyvíjať aj neskôr, predsa len by som sa dal do stavby voliéry drevenej, ušetril by som si kopu nervov, zlosti, nadávania, lebo práce a času som musel aj tak vynaložiť veľa. A myslím si, že tú ohavu aj tak časom vymením za niečo krajšie. Všetky konštrukcie, ktoré som robil, sú ozdobou našej záhrady, a to nie len podľa mňa, len tento šmejd ju hyzdí a tak sa aj k nemu potom zachovám. Škoda, že sa železo nedá spáliť, bol by pokoj hneď.

Prečo som z úvodu taký nabrúsený? Keď som si pozeral dostupné ponuky na internete na prelome rokov, našiel som bezpočet používaných, doma robených aj „továrensky“ vyrábaných voliér pre psov na bazoši, zväčša poľskej proveniencie. Podobné ako vajce vajcu voliéry som našiel aj na niekoľkých stránkach, poväčšinou mali predajcovia sídlo na Orave alebo na Spiši či pod Duklou. Vsjo jásno, predávajú poľské voliéry. Aby ste ma nechápali zle, nemám nič proti Poliakom ani poľským výrobkom. V minulosti som mal možnosť často a dlho jazdiť na pracovisko môjho zamestnávateľa v Sliezsku a pri tom aj nakupovať tak, ako nakupujú bežní Poliaci, nie nakupujúci turisti zo Slovenska. Poviem vám, že proti Galeria Sfera je banskobystrická Európa len butikom na rohu, veľkosťou aj sortimentom a žiaľ aj kvalitou či cenami. V poľských obchodoch pre Poliakov sa skrátka dobre nakupujú nie drahé ale kvalitné veci a zopár košieľ ešte stále nosím 😉 Keď však zákazník (slovenskí nákupcovia zahraničných reťazcov) požaduje nízku cenu, Poliak ju vyrobí (zníži kvalitu). Vedomý si tejto skutočnosti som sa rozhodol nekupovať poľské voliéry, ale hľadal som slovenského výrobcu. Nie len z lokálpatriotizmu, v kútiku duše som očakával lepšiu kvalitu.

Našiel som jeden web, pozdávali sa mi nie len ceny, ale aj prevedenie voliér na fotkách, do Topoľčian to od nás nie je tak ďaleko, odvoz voliér možný podľa dohody, ale montáž na mieste ponúkaná v cene. Naklikal som si typ, varianty, doplnky a odoslal objednávku. Potvrdenie objednávky bolo takmer ničnehovoriace, ale o pár dní som mal telefonát s potvrdením môjho výberu. Predpokladaný termín v polovici februára vyhovoval, plocha pre voliéru bola hotová, hoci slúžila ako dočasný pracovný ponk, ale dovtedy to dokončím a upracem. Na to, že sa nejedná o betónovú plochu ani dlažbu, ale drevený rám nad terénom som „predajcu“ upozornil a požiadal o dodanie ukotvovacích rozmerov, aby som prípadne podestu upravil. Povedal mi, že to si nejak dohodnem s tými, čo mi to prídu zmontovať. Už vtedy som mal spozornieť!

Potom prišli februárové udalosti a ja som promptne informoval všetkých predajcov už objednaného materiálu, že posúvame dodávky až najskôr na začiatok marca pre karanténu. O pár dní mi volal chlapík z iného čísla, ako som mal uložené, že o dva dni prídu zmontovať voliéru. Hovorím mu, že veď som písal nedávno mail, že som v karanténe, že odkladáme montáž! On že o ničom nevie a že sa ozve. Mal som spozornieť druhý raz!

O dva týždne znova, že vezieme vám voliéru. Čo ste sa s koňom zrazili? Vravím a píšem, že som v karanténe, tak to nechajte na marec. A že či by dvor neotvoril nejaký sused, nech to tam zložia a zmontujú. No takto nie, ja si svoje veci kontrolujem sám, pri každej práci robotníkov ich žiadam o učesanie a usmievanie, lebo sa pri tom blýska! Všetko fotografujem.

Keď sa ozvali 7. apríla, že prídu deviateho, celkom som sa potešil, lebo už som bol s časom naozaj na mále. Vyzeralo to totiž, že štvornohý priateľ sa sťahuje už v apríli. Celý deň som v záhrade, keď konečne po štvrtej telefonát, že do hodiny sú u mňa a bude voliéra. V poľštine! Mňa jebne!

No čo už, času málo, nejak to sklepnem.

Do našej úzkej ulice vošlo nákladné auto veľké ako dlhá Liazka s poľskými číslami, ale chlapec je zrejme zvyknutý, zaparkoval bravúrne, susedia mohli prechádzať. Ako prvé zložili a na malom pomocnom podvozku odviezli na podestu zbitú drevenú podlahu, ku ktorej sa vrátim neskôr, ktorú len tak položili na môj drevený rám. Potom navozili hotové bočnice a tu som už v priebehu montáže neúspešne reklamoval. Zadná stena (za príplatok) má byť mrežovaná a tak obitá plechom! Plánovať väčšieho psa alebo ak by toto doviezli vo februári, pakovali si všetky veci naspäť na auto a viezli do psej matere! Oni že len montujú, nevyrábajú. Toto som ešte prehltol, pes to neprerazí a času je naozaj málo.

Medzi druhou fotkou článku a touto fotkou je 15 minút. Celá montáž trvala pol hodiny a chlapci, bolo už skoro šesť hodín popoludní, že sa ponáhľajú na ďalšiu montáž. Podpísal som preberací protokol, vyplatil v hotovosti 430 éčiek a dal sa pozrieť, čože som si to vlastne kúpil a dal namontovať v našej peknej prírodnej záhrade.

Z protokolu vyplynuli tri závažné veci. Že platbou v hotovosti uznávam kvalitu produktu a vzdávam sa možnosti reklamácie. No tak na toto sa za mojej výdatnej pomoci pozrie obchodná inšpekcia. A potom, že som povinný si voliéru sám upevniť k podkladu a že farba je len základná a som povinný si voliéru sám natrieť, inak nie je záruka (na koróziu a pevnosť). Ej bisťu, teraz ste ma naštvali, pán z Beliniec od Topoľčian, priekupník jeden.

O pol šiestej večer riešte, keď sú obchody zatvorené, ako plechovú voliéru, voľne položenú na drevenej podlahe, voľne položenej na drevenom ráme nad úrovňou terénu, riadne upevníte k zemi. Aby vietor nezničil voliéru a voliéra povaľujúca sa po zemi nezničila nič v záhrade alebo u susedov. Presne o tomto som hovoril, keď som volal s pánom, na ktorého webe som si objednával kovovú voliéru od slovenského výrobcu! Zúrivý buldog je nič proti tomu, ako sa ja budem teraz správať.

Postupne som obchádzal celú voliéru zvonka aj zvnútra a začal som nevychádzať z údivu. Tak presne pre toto som nechcel voliéru pre svojho psa od prašivého poliaka.

Dávať psovi žrádlo do misiek nad úrovňou podlahy je moderný výmysel, ale poctivý chovateľ by to nikdy neurobil, pretože sa tým kazí psovi krčná chrbtica. To len pohodlní majitelia psov také niečo chcú, aby sa nemuseli zohýnať. Keby sa nedalo zrušiť dodávku kŕmnych dvierok, rátal som s ich odstránením. Na webe pri objednávke boli na väčšine voliér na čelnej stene, preto som si objednal voliéru DINO bez nich a v dodávke boli na dverách voliéry! A ešte k tomu v akom stave! Antikorové misky ako po boji, na fotkách už sú vyrovnané, oceľový držiak o kruhovom tvare ani nesníval a pri montáži nakrútiť samorezku takto krivo chce dlhý tréning. Šmejd poľský.

Osobitnou kategóriou sú pánty na dverách. Človek rozumný by predpokladal, že pri sériovej výrobe voliér sa použijú prípravky, ale takto krivo navarený pánt je naozaj umenie. Ako to vyzerá by ani tak nevadilo, ale problém je to, ako to (ne)funguje. Krivosť prenáša tlak do konštrukcie pri zatváraní, ktorý sa skokovo uvolní za doprovodu slušnej rany. To zakaždým, keď budem dvere zatvárať, vystraším svojho psa?

Šetrenie na materiále sa pri tejto voliére objavuje na viacerých miestach. Som zvedavý, ako to bude odolávať silnému vetru a ťažkému snehu. Predajca sa musí pripraviť na ťažké chvíle, ja som zmákol nie len PSS, ale aj Telekom a nedávno O2.

A keď je niekde materiálu dosť, tak ho pre istotu radšej vypálime. Ako má takáto konštrukcia odolávať korózii, veď toto farba neprekryje a do vnútra rúrky sa bude dostávať vzdušná vlhkosť.

A kto to nevie so železom a zváračkou, nevie to ani s plechom, pojebaný poliak.

A ani s drevom. Symetria je sprosté slovo, ohobľovanie bokov zbytočnosť, však ak psík bude behať okolo, triesky v kožuchu ho naučia držať dištanc od voliéry!

Osobitnou kapitolou sú tie sprosté nožičky. Na objednávke nič také nebolo, oceľové steny voliéry ležali na drevenej podlahe. Takže kuva poliak ušetrí pár metrov železa do roka, ale skomplikuje život chovateľom. Za mňa to znamená jediné. Nekupovať poľské voliéry pre psa! Ani cez takmer divnú slovenskú stránku holdingu od Topoľčian.

Celá váha voliéry a snehu na streche leží na šiestich nožičkách z jokla 20 x 20 mm. Poďme si to spočítať, kontrolujte či v zlosti nerobím chyby. Pri hrúbke materiálu 1 mm (ak ani ten neoklamali) je plocha kontaktu jednej nožičky s podlahou (20 x 20 – 19 x 19 = 400 – 361 = 39 mm2), pri šiestich to robí 234 mm2. Sto kilo to môže vážiť? Dvaja chlapi odniesli jeden bok, strecha má 6 m2, snehu u nás tak 120 kg/m2, to je 720 kg, dokopy 900 kilo, nech nežeriem. 3,8 kg/mm2 (to je ako keby vám dáma v lodičkách stúpila ihličkou na palec), jedna nožička nesie na ploche 39 mm2 váhu asi 150 kilo? Čo to urobí s tou podlahou? Ukážem neskôr 😉

Takže čo s tou voliérou a s vetrom, čo bol včera? Preberiem náradie a zásoby, kým sa zotmie, chytím to aspoň provizórne, nech môžem ísť domov pokojne spať.

Zo stavby prístrešku mi zostali nejaké tesárske vruty. No ak by som mal podlahu z betónu? Prevŕtal som železo nad nožičkou a fixol to cez podlahu do trámov, tie držia k zemi pevne, to som robil ja.

To bolo 9. apríla. Poďme sa pozrieť na stav z 18. mája toho roku.

A čo kovové konštrukcie? Aká dobrá je tá základná farba?

OK, kašlem na to, mám kúpenú piksľu čiernej alkytonky, mňa nenaserie ani sprostý poliak ani kšeftár slovák. Len si ešte skontrolujem všetky fugy namiesto zvarov, lebo som kúpil aj čierny polyuretánový tmel, pred farbením to uzatvorím, nech tam nesaje v noci vlhkosť a nehrdzavie to zvnútra ako poľský fiat.

No a tá základná farba, to je fakt podes. To hádam striekali fixírkou, že bolo vo vzduchu toľko kvapiek vody a z nich bublinky na konštrukcii. To aj deti v našom modelárskom krúžku robia lepšiu povrchovú úpravu.

Takže pred štetcom do ruky najskôr šmirgel. Ale opatrne! Mohla by zísť dole celá tá slávna základná farba, na ktorej stoja výluky z reklamácií u predajcu.

Voľačo by sa malo spraviť s tými nožičkami. Lebo samé sa to neurobí, to nie je Poľka.

„Našiel som“ dvadsiatky a šestnástky podložky na drevo, tak som flexou vyrezal drážky, nech nemusím vruty úplne vyberať a račnou ich povolil. Drevenou tyčou ako pákou som podvihol voliéru a nastrkal tam tie C-éčka, nech sa zvýši plocha a zníži tlak voliéry na drevo. Veď tá drážka v podlahe už mala fakt aspoň milimeter. Ešte sa v nej bude voda držať a celé to zhnije, namiesto toho poliaka.

Nakoniec prišiel k slovu pilník. Najprv dobre zbrúsiť hranu na tom búchajúcom pánte a potom ešte ostrú hranu na haspre dverí, aby neškrabala voliéru, keď už ju budem natierať.

To tých chýb na jednoduchej voliére ani nie je veľa, dal som sem skoro všetky z 51 fotiek 😉 Celkove mi práce na opravách chýb, pilovaní, vyrábaní súčiastok, tmelení dier a natieranie dvomi vrstvami alkytonkou trvalo asi 40 hodín. Kua, veď to vyšlo drahšie, ako celá voliéra a to nerátam nákup materiálu!

Moje chyby pri nákupe voliéry

Mal som si poriadne prečítať a pochopiť Obchodné podmienky na stránke volieryprepsov.sk a pochopiť, že sa nejedná o výrobcu, ale priekupníka. Vrátenie tovaru musí byť na adresu dodávateľa, reklamácie na adrese dodávateľa, ktorý je uvedený na doklade (v Poľsku). Dobre urobený pokus, uvidíme čo na to právnici a inšpekcia. Nepochybne sa právnici podieľali aj na ich koncipovaní, ale minimálne požiadavka náteru farbou je nerealizovateľná, aspoň nie bez demontáže konštrukcie. Niečo sa ešte nájde, aby nepoctivci vymizli z trhu a ďalší laici boli chránení pred špekulantmi.

Páči sa mi aj veta o dodávke a montáži: „Doručenie prebehne v pracovné dni v čase obvyklej pracovnej doby.“ Čo teda o piatej poobede rozhodne nie je, u mňa určite nie.

Špica je aj veta vyznačená na webe červene: „Za okamih uplatnenia reklamácie sa považuje okamih, kedy predávajúci dostal od kupujúceho reklamovaný tovar.“ Ako vravím, obchodná inšpekcia sa bude mať na čom vyzúriť.

V popise produktu je uvedená čierna farba (ak sa nejedná o pozinkovaný profil), ale že kupujúci je povinný si voliéru sám natrieť, aby bola korózii odolná, som sa dočítal len v preberacom protokole a v obchodných podmienkach.

Zaujímavé, že kedykoľvek sa na stránky http://volieryprepsov.sk/ pozriem, vždy nájdem inú verziu a iné produkty, ale kto vie, čo by ste po objednaní v skutočnosti dostali. Napríklad teraz by som si voliéru z ponuky určite nevybral a moja objednaná DINO už v ponuke nie je. Môžeme len špekulovať, či takých nespokojných zákazníkov, ako ja, je veľa a ozývajú sa prostredníctvom webov a sociálnych sietí, alebo sa jedná o jav „čisto náhodný“. Ešte že existujú archívy 😉

– https://web.archive.org/web/20201027170758/http://volieryprepsov.sk/voliery-koterce-zostavy/c998
– https://web.archive.org/web/20200929095337/http://volieryprepsov.sk/voliera-pre-psa-koterec-dino-3x2m-s-podlahou/p207172

Aspoň, že som si objednal plechy a strechu v rovnakom odtieni, ako strechy ostatných konštrukcií u nás.

Po dvojitom nátere konečne vyzerala voliéra trošku k svetu a mohli sme sa pripravovať na jej nového obyvateľa. Lenže aj to sa trošku natiahlo.