V polovičke februára povolili tuhé mrazy a súčasne sme z domu vyniesli von všetky uložené tekvice hokaido aj cukety. Prekvapilo nás aj to, že jablká, ktorým sme veľkú šancu nedávali, prečkali zimu bez problémov. Po prvej zime v našej záhrade sme získali zaujímavé skúsenosti.
Prvý rok pôsobenia v našej záhrade bol v znamení presádzania a budovania, ale aj pozorovania a testovania. Rovnako tak prvá zima mala ukázať, či je kamenný dom vhodný na uskladnenie bohatej úrody. Vybrali sme bývalú obývaciu izbu, do nej sme nanosili nie len koreňovú zeleninu uloženú v piesku, ale aj jablká prikryté novinami a kobercom a tiež tekvice hokaido a cukety, ktoré sme nestihli pojesť na jeseň. A že sme ich teda zjedli neúrekom 😉
Občas sme si zobrali jednu či dve tekvice domov a zjedli ich. No úroda bola taká veľká, že sme všetky zjesť nestihli. Rovnako tak jablká, tie sme jedli surové aj sušili, koncom jesene sme zo stromu obrali zyvšné a šli do bedničiek.
Keď však v januári klesli teploty v noci až na -23°C, cez deň sme v dome namerali – 5,6°C. Zamrzli cukety, tekvice aj jablká. Jablká sme skúsili zobrať domov, keď rozmrzli, dali sa normálne jesť, len nevydržali na stole viac, ako pár dní, potom už boli také „čudné“. Ale úplne najradšej z nich Olinka piekla žemľovku bez žemlí 😉 Jabĺčka so škoricou, orechami a hrozienkami sú výbornou maškrtou na večer 🙂
Zato rozmrznuté tekvice boli nejedlé. Preto sme ich postupne vynášali na kompostovisko, rozbili ich tam a semiačka ponúkli vtákom. Podľa toho, ako vyzerala tráva v jeho okolí, im chutili. No a teraz sme ich už vynosili všetky, v dome neostala ani jedna. Keď ich nemôžeme zjesť, aspoň budú recyklované.
Budúci rok využijeme na skladovanie úrody inú miestnosť.
