Veľmi radi chodíme do záhrady aj v zime. Síce len o víkendoch a len na dve tri hodinky, ale vždy nás to poteší. Keď napadol prvý sneh pár dní po tom, ako sme dokončili južný plot, boli sme na záhradu zvedaví. A nie len na to, ako sneh pokryl záhony a trávnik.
Samozrejme že snehová pokrývka znamená vlahu. Pri pomalom spúšťaní sa dokáže voda vsiaknuť do zeme bez toho, že by rýchlo odtiekla do potokov a riek. A tiež biela prikrývka chráni rastliny pred mrazom. Ale len na sneh sa nespoliehame, Olinka zamulčovala malé kríky, vinič aj trvalky, ktoré to potrebujú.
Sneh je aj dokonalým sledovacím systémom. Je na ňom vidieť, čo sa pohybuje po záhrade. Stopy mačky alebo vtáčikov nám nevadia, ale keď sme pred rokom našli srnami zdupanú záhradu, zdúpneli sme aj my. Tentoraz však bol sneh nepoškvrnený, medzi stromami ani stopa. Panenská biela. Po jarnej výstavbe plota v najohrozenejšej časti ohradenia sme pred zimou dokončili hornú časť plota a tým je celá záhrada od južného suseda chránená.
Za plotom a bránou sú vidieť stopy po vysokej, ale tam nám to nevadí. Živý plot je chránený klietkou z králičieho pletiva a nové stromy tu zatiaľ nemáme.
Samozrejme sme využili krásny deň aj na to, že sme vyšli až na najvyššie miesto svojej záhrady a pokochali sa pohľadom na zimnú dedinu. Dúfam, že takýchto pekných slnečných a zasnežených dní bude túto zimu ešte dosť.
