Každý deň opúšťam vykúrený panelák, aby som zašiel (autom) do záhrady, skontroloval sliepky a potešil psíka. Počasie nebýva prívetivé, ale aj tak trávime spolu vonku veľa času. V poslednom čase som sa vraciaval domov relatívne zavčasu. Teraz budem tráviť v prírode zase o trochu viac času.
Pre mestského človeka nie jej kalendár dôležitý. Vstáva na budík a v zamestnaní sa aj tak skoro stále svieti umelým osvetlením. Kde je Slnko ho nemusí trápiť, o ničom to nerozhoduje. Úplne inak to ale je v Prírode. Tu nezáleží na tom, koľko je hodín, ale koľko je do západu slnka. A v decembri to bolo sakra málo. Na jednej strane som mohol po zotmení ísť skorej domov a ešte na niečom popracovať na počítači, na druhej strane som mal obmedzený čas na psíka, ktorý má rád spoločnosť a aj sliepky menej niesli, keďže majú menej času na žrádlo. Majú ho síce neobmedzene k dispozícii, ale potme nežerú. A hoci produkcia vajec svojou hodnotou kompenzuje každodennú spotrebu paliva na moju dopravu sem, sú dni, keď to ani na benzín nevydá. A kompenzovať náklady na temperovanie napájačiek budú musieť v lete 😉 Skrátka o štvrtej sa stmieva, o pol piatej je tma ako v rohu, len kdesi za kopcom sa črtá svetlý oblak po slnku.
Vstup do tretej decembrovej dekády skoro každý vníma sviatočne. Kresťania slávia Vianoce, pohania vedia, že to má úplne iný základ a my záhradkári sa tešíme, že je tu zimný slnovrat. Najkratší deň je za nami a už bude len lepšie. Pomaly bude pribúdať slnečného svetla, hoci zo začiatku len naozaj pomaly. A zima teda ešte bude, lebo tepelná zotrvačnosť má svoje zákonitosti. Kým sa zem prehreje, ešte nejaký čas potrvá.
Voľný čas, ak sa to teda dá tak nazvať, môžeme využiť všelijako. Dopísať články na web, na ktoré v sezóne nebolo času, urobiť údržbu náradia či vymeniť porisko na sekere, ktoré už pred dvadsiatimi rokmi nebolo tip-top, ale teraz už to naozaj nezvládlo. Alebo si prečítať dobrú knihu. Napríklad tie o prírodných a permakultúrnych záhradách. Osviežiť si pamäť a pozrieť sa znova do knihy, ktorá nám pripomenie, ako vypestovať s čo najmenšou námahou a nákladmi.
Treba využiť čas, kým je. Lebo príde koniec januára a už začne kolotoč vysievania priesad. Najprv papriky, po nich paradajky a už sa nezastavíme, až do jesene.
Zatiaľ je tu zimný slnovrat a ja sa teším, že každý deň bude trochu viac svetla a tepla. V prírode určite a snáď aj na duši.