Niektoré kvety sa držia pekne pri zemi, iné rastú do výšky. A občas až tak, že neudržia ani seba samé. Vtedy im treba postaviť pevnú oporu. Ako našim klematisom.
My to máme v našej záhrade v kopci rozdelené. Nie tak, že ja by som mal na starosti vrchnú časť a Olinka spodnú. Olinka sa stará o všetko živé, aby rástlo a prosperovalo. A ja o to ostatné, čo má rastlinstvo v prosperite podporovať. Takže keď som postavil oporu pre kustovnicu, dostal som úlohu vymyslieť niečo aj pre klematisy. Nebudem sa strápňovať tým, že by som na seba prezradil, že som ani netušil, čo to je a aké to bude veľké, jednoducho som Olinku poprosil, nech mi ukáže, kde sú, aké narastú a ako by mohla opora vyzerať. S týmito informáciami už som vyrobil, čo potrebovala.
Klematisy sú vo vlhkom polotieni pri susedovej štadli. Mohol som zbúchať niečo provizórne, rýchle a nevzhľadné, ako vlaňajšiu oporu pre ačokču a uhorky, ale zobral som to od základu sofistikovane. Využil som rezervný zemný vrut a univerzálny stĺpik ešte z úplne prvej stavby prvého plota v našej záhrade v polovičke kopca a upevnil ho medzi obidve rastliny podľa požiadavky domácej pani. K stĺpu som postavil oceľovú kari sieť, vlani sme kúpili a narezali niekoľko tabulí, a aby to slušne vyzeralo, upevnil som sieť tromi šrobovacími páskami na hadice. Ako hovoril môj profesor strojariny jeden nit nie je žiadny nit a ja túto poučku aplikujem aj na klince alebo skrutkové spoje 😉
Meter šesťdesiat vysoký stĺp v skrutke 60 x 550 mm spolu s kari sieťou a rozoberateľnými oceľovými sponami dovoľujú v prípade potreby odstrániť celú konštrukciu v priebehu pár minút alebo ju presťahovať na iné miesto. Ak by sa klematisom darilo nadmieru dobre, dovoľujú spony vymeniť relatívne úzku sieť za širší kus a poskytnúť im viac podpory. A to všetko vďaka zemným skrutkám bez tlčenia do železnej rúry alebo dreveného stĺpika ťažkou sekerou, bez driny, bez potu a bez pocitu, že je to permanentné provizórium.