Keď sme kupovali záhradu, vedeli sme, že je spodná časť oplotená. Vedeli sme ale aj to, že sú to staré ploty a skôr či neskôr budú potrebovať výraznú opravu alebo kompletnú výmenu. Zatiaľ sme vyriešili provizórnu opravu.
S tými plotmi je to u nás celkom ťažké. Jednak sú dlhé a jednak sú staré. A rôzne provizórne opravované. Od susedov vieme, že kým predchádzajúci majiteľ choval ovce, nemal vraj záujem investovať do oplotenia a preto si sami susedia tie ploty spevňovali tak, aby sa ovce k nim nedobýjali a ich záhrady im nenivočili.
Rátali sme s tým, že aj do opráv či skôr výmeny plotov budeme musieť investovať. S čím sme však nerátali, bol práve postoj susedov. Bolo nám „vysvetlené“, že ku každému pozemku patrí severný plot a teda si ho opravuje alebo mení majiteľ pozemku sám. A my sme rátali s tým, že sa s každým susedom dohovoríme na spoločnej oprave či výmene plota a podelíme si náklady.
Na juhu máme starého suseda, ktorý nemá záujem dať ani korunu do čohokoľvek, čo sa týka záhrady. Keď nám cez jeho pozemok vplyvom zásahov do plotov u tretieho suseda prenikli v zime srny a poškodili ovocné stromy, mali sme dve možnosti. Rozčuľovať sa a nútiť suseda, aby si svoj plot opravil a pri tom očakávať pri jeho známom postoji k záhrade, že sa útoky sŕn zopakujú. Alebo urýchlene postaviť svoj plot a zabrániť ďalším škodám. Lenže stavba plota, ktorý „nie je náš“ stála peniaze, ktoré naše boli. A tie môžu chýbať napríklad pri stavbe terasy.
A náš druhý sused očakáva, že opravíme „náš plot“, ktorý oddeľuje naše pozemky. Je dlhý 80 metrov. Možno by stačil symbolický plot, ako občas nadhodí, ale my plánujeme psa. Nie obranára, teda takého, ktorého každý chytí za chvost a obúcha o bránu, aby neotravoval. Poriadneho psa. Takže výška plota musí byť aspoň 150 cm. A kto kedy staval ploty, tak si dokáže spočítať, o akej sume sa bavíme. A máme to všetko zatiahnuť my, veď je to „náš plot“. Takže som si povedal, že aj tu dole postavíme vŕbový plot, ako budujeme v hornom sade. Materiálu nám narastie v záhrade dosť.
Lenže to nebude tento rok a možno ani budúci a starý plot to má riadne nahnuté. Drevené stĺpy sú pri zemi odhnité, držia na mieste len s pomocou pletiva a oporných kolíkov. Najkritickejšie miesta sme spevnili tak, že sme k nim pridali oceľové stĺpy na zemných skrutkách. Je to moja obľúbená metóda stavby stĺpov a plotov a pri takejto práci aj veľmi efektívna a nenáročná.
Začal som tým, že som si krajný stĺp podprel dreveným kolíkom a dostal ho do kolmice. Potom som už bežným postupom zavŕtal do zeme zemnú skrutku 60-550. Pri drevenom stĺpe, jeho opore a starom pletive sa nedal použiť kľúč na zemné skrutky, ale s pomocou oceľovej tyče som skrutku do zeme zavŕtal. Potom už stačilo vložiť oceľový stĺp a fixovať ho. Pretože uvažujem, že časom stĺpy a skrutky zo zeme vyberiem a premiestnim inde, nezasypával som ich štrkom, ale použil som len dodávané skrutky M8.
K novému pozinkovanému okrúhlemu stĺpiku som starý drevený stĺp pripevnil tromi sľučkami viazacieho drôtu priemeru 3 a 2 mm a odstránil oporu. Na tomto mieste som spevnil celkom tri stĺpy, čím som vyriešil najkritickejšiu časť severného plota.
Pôvodne bol plot tak nahnutý, že sa pri kosení krovinorezom nedalo dostať až k päte plotu. Teraz to už vyzerá podstatne lepšie a aj pohyb v tomto mieste je pohodlnejší. Ešte si podobný postup pár razy budem musieť zopakovať, ale je to ľahšie a rýchlejšie, ako nabíjanie železných rúr do zeme za rovnakým účelom.
Keď nasadíme vŕby do takto spevnených miest, po roku či dvoch budeme môcť dať pomocné oceľové aj pôvodné drevené stĺpy preč a spevníme iné časti starého plota. Horšie to bude s pletivom. Susedia majú na hraniciach pozemkov terén zvýšený aj o dvadsať centimetrov a odstránenie pletiva spôsobí zosuny pôdy na našu stranu.
V každom prípade sme teraz provizórne plot spevnili a môžeme sa venovať dôležitejším prácam v našej záhrade.
