Viackrát som spomínal, že sme sa sem do vidieckej záhrady sťahovali z prímestskej malej záhrady. Presťahovali sme aj stromčeky, moderné nízkokmene. A tie treba pravidelne strihať, aby počas svojho krátkeho života priniesli čo najviac úrody. Leto je obdobím rezu kôstkovín. Už to máme za sebou.
Moderné vrúbľované stromčeky majú niekoľko vlastností. Výhod alebo nevýhod, ako chcete a ako sa na to pozeráte. Okrem toho, že sú tesne nad zemou všelijako vykrútené, ako ich tu štepia, tak dokážu rodiť už na druhý alebo tretí rok po zasadení, zato ale sa nedožijú dvadsiatich rokov, aspoň nie v plnej kráse a úrodnosti. Narastú nízke a s malou korunou, nezaberajú veľa miesta a počas života záhradkára ich treba niekoľkokrát vymeniť za iné stromy. A pravidelne strihať či rezať, aby výdatne rodili.
No dobre, kým vysadíme horný sad z klasických odrôd a veľkých stromov a kým začnú plodiť, máme v dolnom sade tieto stromy a treba sa o ne primerane ich stavu starať. Preto sme po dozretí a obratí úrody pristúpili k letnému rezu. Či skôr Olinka pristúpila, pretože živé drevo je jej doménou v našej záhrade. Slivky, ringloty, čerešne, broskyne, marhule. To sú stromy, ktorých plody obaľujú kôstku a ktoré sa rezom upravujú v lete po zbere úrody.
Olinka si potrpí na kvalitné náradie, teda aj rôzne druhy a veľkosť nožníc, ktoré jej občas vyčistím, naolejujem či pribrúsim. Takto sa pustila do mladej čerešne asi v strede nášho ovocného sadu. Veľa roboty na nej nebolo, v podstate stačilo trochu pristrihnúť korunku.
Oveľa viacej práce bolo s letnou Katinkou, táto slivka sa po presťahovaní do lepšieho tak rozkošatela a rozbujnela, že to pripomínalo skôr húštinu, ako ovocný stromček. Keď sme zjedli chutné plody, určili sme, ktoré konáre ponecháme a ktoré zbytočne zahusťujú korunu a potom sa už Olinka pustila do práce s nožničkami aj malou pílkou.
Podobne si poradila aj s ringlotou. Na zemi pod stromami ostala spústa haluzí a konárikov, pre väčšinu záhradkárov odpad, ktorého sa treba zbaviť. Spálenie alebo vyvezenie za plot je najčastejšou metódou, v mestách sa aplikuje hromadný odvoz do kompostárne.
Ale prečo by som svoj biologický materiál zo svojej záhrady mal darovať nejakej spracovateľskej firme a nechať ju na tom zarábať, keď môžem mať úžitok z toho aj sám? Nie, nepredali sme haluzinu, ale sme si ju spracovali.
Z domu som vyviezol náš elektrický štiepkovač, vytiahol elektrický kábel a začal plniť nenásytné hrdlo tohto stroja. Za chvíľu bolo po vetvách, všetky pekne narezané jeho silným motorom a nožom na malé kúsky.
Celkom som naštiepkoval dve takmer plné nádoby štiepkovača, asi 80 litrov kvalitnej suroviny. Štiepku som rozsypal do druhého kompostéra, kde bude mať čas prerobiť sa na kvalitný substrát spolu s iným biologickým odpadom, ehm, materiálom z našej záhrady.
Štiepkovač sme použili už skôr, ale v záhrade u svokrovcov, pretože sme nemali dostatok vlastného materiálu na spracovanie. Ako ale stromy rastú, pribúda zelenej hmoty a tým aj suroviny. A to je dobre, do vyvýšených záhonov budeme potrebovať na budúcu jar najmenej dva kubíky zeminy na doplnenie, pretože aj v záhonoch vložený materiál pracuje a tým klesá jeho úroveň.
Letný rez ovocných stromov zaistí nie len materiál do kompostu, ale najmä presvetlenie koruny, aby malo ovocie dosť vzduchu a nehnilo, aj slnka, aby dozrelo. A tvaruje korunu, aby rástla smerom, ktorým si želáme.
