Nie je to ani mesiac, čo Olinka po vybratí cibule zo záhona do neho nasiala reďkovky a už tu mám fotku novej úrody. Dôkaz, že siať sa dá aj na jeseň a ešte sa dočkáme zeleniny, ktorá obohatí náš raňajkový stôl.
Článok o výseve s pomocou výsevného pásika som písal nedávno. Preto sa mi zdalo, že tie reďkovky vyrástli akosi rýchlo. No kontrolou archívu fotiek som zistil, že je to cca mesiac, čo išli semiačka do zeme. Teplo im svedčilo, zavlažovať sa oplatilo.
Neodolali sme a hneď večer po návrate zo záhrady sme ich ochutnali spolu s čerstvým kravským syrom a kúskom chleba. Hoci sme začuli popoludní spoza plota pochybovačný hlas, že možno budú drevnaté (kyslé hrozno?), opak bol pravdou. Mladučké a chutné šťavnaté reďkovky, ako na jar.
Výsev pásikom má svoje výhody. Netreba mladé vyklíčené rastlinky jednotiť, pretrhávať, rastú v presných rozostupoch a aj ten výsev je pohodlný. Do zeme ryhu, vložiť pásik, zasypať jemnou zeminou, čo nám krty naryli v záhrade. Pre prvé dni sú prikryté netkanou textíliou, potom už rastú samé. Keď neprší, tak trochu poliať. Aj preto išiel do zeme ešte jeden pásik, snáď do jesene tiež dorastú v takéto štavnaté červené guličky.
