Dva týždne pred Veľkou nocou sme mali hotový plot na hornej časti polovice záhrady. Tým sme ochránili mladé ovocné stromy pred rizikom poškodenia srnčou zverou a súčasne uzatvorili túto časť pozemku pred verejnosťou, ktorá sa občas prechádza po záhradách. No chýbala nám tu jedna dôležitá vec: brána.
Samozrejme už pri celkovom plánovaní záhrady sme vyhradili asi 4 až 7 (podľa polohy) metrov široký komunikačný koridor. Chceme mať priestor pre pohyb osôb a prípadne aj nejakých strojov bez toho, že by sme poškodzovali kríky a stromy. Alebo seba obmedzovali v pohybe po záhrade. Stiesnenosti som si užil dosť v malej záhradke v záhradkárskej osade. Mám skrátka rád priestor a tu mám pocit, že ho mám 😉
Takže aj pri stavbe plota som mal určené miesto, kam príde brána. Lenže objednať bránu nie je také jednoduché a chvíľu sa ju načakáte. Najmä keď som pár dní ešte vyberal, akú bránu si kúpime. V jednom som mal jasno, brána medzi polovicami záhrady bude široká štyri metre, aby nás v ničom v budúcnosti neobmedzovala. Takže pri stavbe plota som pre bránu vynechal patričné miesto a zatarasil ho jednoduchým dreveným rámom so starým pletivom z likvidovaných starých plotov na pozemku.
Keď konečne dorazila brána, o pár dní skôr, ako som mal naplánované, stál predo mnou ďalší problém. Vykopať pre bránu, či skôr jej stĺpy, diery do zeme. A pretože je brána na svahu, nemôžem vylúčiť v budúcnosti mierne pohyby zeme, takže nijaké plytké jamky. Skrátka dno jamy pôjde minimálne do 80 cm pod úroveň terénu.
Lenže kopať, hoci aj v mäkkej a vlhkej zemi takú jamu sa mi nechcelo. Zháňal som niekoho, kto mi to vyvŕta motorovým vrtákom. Zopár takých by sa našlo, keby som chcel dierku o priemere 15 centimetrov. Nakoniec som miesto varianty zaplatiť mocným s krumpáčom alebo sa potiť sám vybral elegantné riešenie. Našiel som firmu, ktorá mi požičala motorový vrták, s preklzovou spojkou, a dve diery pre stĺpy som si vyvŕtal sám. V stredu ráno som si zašiel pre stroj, predpoludním som ho s vďakou vracal. Všetko za mierny poplatok a pol litra benzínu do kosačky.
Pri aute som stroj, vrták, predlžovaciu tyč a ostatné náradie naložil do motúčka, pohodlne všetko vyviezol k bráne, kde som cez víkend predtým vyznačil osovú vzdialenosť stĺpov podľa návodu k bráne aj ich presnú polohu a zložil stroj. Vôbec som nevedel, čo mám od vrtáka očakávať. Najskôr som samozrejme preštartoval motor bez nástroja a nechal ho zohriať. To znamená, že mašinka naštartovala na tretie zatiahnutie špagáta. Po vypnutí som stroj zložený položil na vyznačené miesto pravého stĺpika a naštartoval. Po pridaní plynu sa vrták zahryzol do zeme, oboma rukami som ho musel silno držať, ale po prekonaní vrchnej suchej vrstvy zeme to išlo ako po masle. Až tak, že sa mi v tej hĺbke zasekol, ale preklzová spojka ochránila moje ruky a najmä moju chrbticu pred silnými rázmi. Ubral som plyn, nadvihol vrták a ten sa opäť rozbehol.
Motorový vrták nedokáže odhadzovať vyvŕtanú zeminu ďaleko, takže som asi štyrikrát musel stroj zastaviť, lopatou odhádzať na jemné granule rozrušenú pôdu v blízkosti jamy a potom opäť vŕtať. Dostal som sa na úroveň -80 cm, tak som pokračoval druhou jamou. Za dve hodiny aj s lopatovaním boli obe jamy vyvŕtané. Použil som vrták priemeru 25 cm, pri pohyboch v jame som ju zväčšil na 30 cm. Dosť to trasie rukami, ale dá sa to. No po oboch jamách som bol celkom unavený, moje ruky na také dačo nie sú zvyknuté. Druhé vŕtanie samozrejme išlo lepšie a rýchlejšie, ako to prvé. No živiť by som sa tým nechcel.
Po skončení práce som vrták rozobral a vyčistil a do jám som vložil zrolovaný kartón, aby sa mi do nich nesypal bordel cez okraj. Takto som jamy našiel v sobotu, kedy sme začali s osádzaním stĺpov pre bránu.
Stĺpy brány tvoria oceľové štvorcové profily 8 x 8 cm. Podľa priemeru a hĺbky jám a stĺpov som si spočítal potrebu betónu a kúpil suchú zmes v tridsať kilových vreciach. Je to drahšie, ako kúpiť cement, štrk a všetko si namiešať sám. No zas mám istotu, že nech z vreca zoberiem akékoľvek množstvo betónu, vždy sa jedná o správne namiešanú zmes s konzistentnou pevnosťou. A keďže nemusím kupovať prvočinitele a požičiavať si miešač, nakoniec pri malej potrebe kvalitného betónu sa suchá zmes oplatí. Pôvodne som chcel kúpiť zmes, ktorú stačí len nasypať do jamy a zaliať vodou, ale všetci ma presviedčali, že bude lepšie zmes zamiešať, hoci vo vedre a tak dať do jamy, že to bude pevnejšie. Nakoniec som tak aj urobil.
Ráno som s Olinkinym synom vyviezol motúčkom k plotu jeden stĺp, päť vriec betónu, sud s vodou, drevené hranoly na fixovanie stĺpov, vedro na miešanie, náradie a samozrejme štrk na podsypanie betónu do jamy. A rýľ s motyčkou. Chcel som prehĺbiť jamy.
Vybrali sme kartón a šprtli do jamy rýľom. Bolo tam mäkko, vybrali sme rýľom a motyčkou (jama je fakt úzka) asi desať čísel mäkkej hliny, ktorá zostala v jame po vrtáku. Potom som tam hodil asi päť centi štrku 8-16, aby spod pätiek odtekala voda a dal sa miešať betón. Jedno vrece sa dá pohodlne rozdeliť na tri dávky a s trochou vody rozmiešať murárskou lyžicou (použil som menšiu) na hustú kašu a nahádzať do jamy. Pravidelne som kontroloval hĺbku, aby som vedel, kedy pôjde do jamy stĺp. Keď sme dosiahli potrebnú výšku betónu, položil som do stredu jamy ploský kameň, o trochu väčší, ako profil stĺpka. Nechcel som, aby sa mi oceľový stĺp zaboril do betónu. Potom sme si dali pauzu a nechali betón trochu zavädnúť.
Pod spodným závesom som už dopredu stĺp obalil kartónom. Jednak to bola mierka, kde má byť úroveň terénu, jednak to bránilo ohádzaniu pekného čistého zeleného stĺpa betónom, to neznášam na žiadnej stavbe, keď sú konštrukcie zakydané maltou, betónom či farbou.
Po pauze prišiel k slovu opäť betón, ale aj stĺpová vodováha, ktorú sme kúpili spolu s plotom. Namiešal som ďalšiu dávku betónu, Marek podržal stĺp podľa vodováhy a ja som vložil betón do jamy. Po pár vedrách už začínal stĺp stáť sám, no vždy som kontroloval nie len vodováhy, teda kolmosť stĺpa v oboch osách, ale aj jeho rovinnosť so zvyškom plota. Nakoniec som vyrobil hladký vrch betónovej pätky tak, aby sa voda nehromadila pri stĺpe, ale odtekala od neho do zeme.
Po krátkom oddychu pri káve a čaji sme sa pustili do druhého stĺpa. Vybrali zo spodku zeminu, nahodili trochu štrku a zamiešali betón v plastovom vedre. Za neustálej kontroly výšky betónu sme dosiahli úroveň podporného kameňa a po zavädnutí betónu pokračovali so stĺpom. Opäť kontrola správnej výšky, kontrola kolmosti, kontrola rovinnosti s druhým stĺpom.
Miešanie betónu ručne zo suchej zmesi vo vedre je celkom náročná záležitosť aj po malých dávkach. Večer ma dosť bolela pravá ruka. No zvládli sme to vo dvojici dosť dobre a oba stĺpy stoja kolmo a rovno. Navyše druhý raz už takto betonovať nebudeme, nemáme čo. Spotrebovali sme na dva stĺpy dvesto kilo zmesi a pár litrov vody, na záver sme obe pätky prikryli vykopanou zeminou, aby sme znížili vysýchanie betónu. Oba stĺpy stáli tak pevne, že som nakoniec ani nepostavil k nim oporné hranoly, ako som pôvodne uvažoval.
Stĺpy pre bránu stoja. Teraz nechám betón vytvrdnúť, pripevním k nim pletivo, ktoré je pri najbližších stĺpikoch zvinuté a neskôr zavesím obe krídla. Keď zložím provizórny rám, budem môcť kedykoľvek prejsť do hornej záhrady. Napríklad na prechádzku, pokochať sa krásnym výhľadom a peknou prírodou.
