Zemolez kamčatský, nesprávne nazývaný aj kamčatská čučoriedka, je jedno z prvých ovocí. Podlhovasté plody získavajú svoju charakteristickú farbu práve teraz. Bez ohľadu na relatívne chladný a daždivý máj v jeho druhej polovici sme už ochutnali prvé tohoročné plody našej záhrady.
Deväť kríkov rôznych odrôd, Altaj, Amur, Jahodová Senzácia, Modrý Banán, Blue Treasure, Doč Velikana, Silvinka, ďalšie si z hlavy nepamätáme, máme na rôznych miestach, väčšinou sú po dva vedľa seba.
Malé kríky v apríli kvitli bielymi kvetmi a boli okrasou záhrady. A ešte trvali nepríjemné májové studené dažde a podlhovasté plody dostávali modrú farbu. Tie najtmavšie sme ochutnali, boli už zrelé. Chuťou pripomínajú naše lesné čučoriedky.
Rôzne odrody dozrievajú v rôznych termínoch, takže takáto naša kombinácia natiahne čas dozrievania aj zberu na niekoľko týždňov. Tým pádom ich stihneme pojesť čerstvé, sú k dispozícii kedykoľvek ideme záhradou. A sú prvým ovocím aj pre zatváraniny, teda konzerváciu ovocia bez potreby energie na spracovanie a uchovanie. Z minulého roka nám ešte ostalo niekoľko malých pohárikov, rôzne ovocie, a po otvorení sú ako čerstvé a ich chuť je vynikajúca.
Žiaľ obľubujú ich aj drozdy. Pre tento rok som im ale situáciu sťažil. Tráva okolo zemolezov je nepokosená, čo im sťažuje pristávanie na tráve pod kríkom. Zvykli si pristáť pod kríkom a odtiaľ vyskakovať pre bobule nízko nad zemou. Preto ako prvé oberáme tie na vonkajšom obvode, ktoré sú ľahko viditeľné a potom tie nízko nad zemou, ktoré sú ľahko dostupné drozdom. A aj nášmu psíkovi 😉 Vlani bol naučený, že si zobral len na zemi spadnuté, na kríku nie. Tak skúsime obnoviť staré dobré zvyky 😉
