Po dlhšom čase nás navštívil môj kamarát stavár, s ktorým som konzultoval stav domu pred jeho kúpou, sám záhradkár a pestovateľ. A popri iných témach ohľadom permakultúry vs. orebného hospodárenia prišla reč aj na slimáky, ktoré trápia tento rok každého bez rozdielu spôsobu pestovania.
Kamarát býva na dedine v rodinnom dome so štandardnou dedinskou veľkosťou pozemku. Je to o dosť viac, ako sa stavia dnes v moderných satelitoch, ale oveľa menej, ako využívame my. Takže je na mieste jeho intenzívnejšie využívanie, hoci ja si viem predstaviť všeličo. Popri iných veciach spomenul aj slizniaky a že po daždi večer ich sto našiel a zlikvidoval.
Pochválil som ho a kontroval, že po daždi som sa večer vydal na prechádzku a do desiatej večer som okamžite zlikvidoval tisícpäťsto slizniakov a to v tom nerátam tých, ktorí sa nažrali granulí. Ferramol rozsýpa Olinka na záhony a máme ich aj v dvoch pivových pasciach na slizniaky. A od začiatku jari mám „na pažbe“ už 35 000 slizniakov. Pravda, už na dvoch pozemkoch.
„Chceš mi povedať, že mojich sto slizniakov je nič?“ zaznela otázka. Pretože ho poznám už naozaj dlho, boli sme kolegovia v práci, keď ako mladé ucho prišiel po skončení vojenskej služby do firmy a už pred dvadsiatimi rokmi som mu pri jednej pracovno-právnej záležitosti povedal to, čo teraz: „Chápeš veľmi rýchlo“.
Literatúra uvádza, že jeden slizniak môže naklásť sto až dvestopäťdesiat vajíčiek, z ktorých sa po krátkom čase liahnu malé slizniačiky. Preto musí byť boj proti slizniakom neúprosný a vytrvalý. Pretože posledné zimy sú mierne a v zime nevymrznú a slizniak španielsky nemá u nás prirodzeného nepriateľa. Preto aj v permakultúre musí záležitosť zobrať do ruky človek a dôrazne nastoľovať rovnováhu.
