Keď sme pred ôsmimi rokmi (áno, skutočne ten čas letí) kúpili záhradu, mali sme tu dva hrdzavé ploty a tri suché stromy, ktoré švagor spílil. No príroda je silná a človek proti nej v konečnom dôsledku nič nezmôže. Tak nám treba.
Takýto skutočne prázdny pozemok nám vyhovoval, mohli sme tu začať budovať svoju záhradu snov skutočne na zelenej lúke. A rozvrhli sme si, kde aké stromy budeme mať a postupne ich začali vysádzať. A k záhrade patria aj komunikačné koridory, lebo načo je vám všetka tá úroda, keď sa k nej nedá dostať?
Tri suché stromy a dva hrdzavé ploty, to sme kúpili
Na severnej strane sme mali miesto pre malé kríky pri plote a úzky chodník a až potom stromy. Na juhu bol od plota široký koridor aj pre motorové stroje, vhodný aj pre traktor. No na severe nám neustále vyrastali koreňové výmladky po jednej hruške a už ma to ani nebavilo stále kosiť, lebo to zavadzalo práve v tom chodníku.
Až raz ma Olinka upozornila, že jeden výmladok vyrástol trochu viac na juh, už mimo chodníka a to tak, že ani konáre budúceho stromu by nemuseli zavadzať pri chôdzi. Tak sme sa rozhodli ho tu nechať a hneď dostal aj kolík, našu značku „Nevykosiť!“
A stala sa zaujímavá vec. Odvtedy nevyrástol zo starej hrušky ani jeden výmladok, nič nebolo treba kosiť! O mladý stromček sme sa starali a o niekoľko rokov do neho Olinka na štyroch miestach zaštepila z dvoch hrušiek zo starého sadu, ktorých plody nám chutia, len stromy už sú to staré. Samotná hruška vtedy ešte neplodila, no mala dosť zvyšných konárov, kde sa mohla ukázať.
Vlani prvýkrát hruška zarodila na pôvodných konároch. Zaujímavé no malé plody. No tento rok nás poriadne prekvapila!
Konáre obsypané a chuť plodov vynikajúca, aj sú dosť veľké. Len majú taký jablkoidný tvar. Ale to vôbec nevadí. Výborné plody. Štepené halúzky ešte neplodia, ale tieto originály sú skvelé.
Naozaj vďaka za takú skvelú hrušku!
