Vonku už tretí deň prší, chodiť sa dá len v gumákoch. Čo robiť v taký deň v záhrade a čo robiť na obed? Zo všetkých možností som si vybral tu najľahšiu a najpohodlnejšiu.
Fotovoltická elektráreň je stále v prvej fáze, takže v tomto upršanom počasí so zatiahnutou oblohou vyrába žalostne málo a preto domácnosť beží z hľadiska spotreby elektriny v úspornom móde. Nemusela by, ale ja som „lenivý“ prepnúť z FVE na distribúciu, radšej sa správam tak, aby energia v baterkách vydržala. V dome temperujem plynovým kotlom. Po príchode som skontroloval a nachoval sliepky aj psíka, pozberal gaštany, obišiel v gumákoch a nepremokavom kabáte pozemok a zaliezol do chalupy. Naša elektráreň počítač ešte utiahne, tak som venoval čas „práci z domu“.
No keď prišiel čas obeda, nechcelo sa mi nič z chladničky zohrievať na elektrickom sporáku ani v rúre ani na plynovom variči, využil som hotové veci a zvyšky.
Na raňajky mám rád pravidelné krajce kváskového chleba, tak mi z okrajov vždy tie menšie zostávajú. Nie, nikdy ich nevyhadzujeme, u nás sa všetko zje. Tento raz som si k nim vybral s predstihom z chladničky maslo a z komory čerstvý pohárik pečeného slivkového lekváru. Nech ho ochutnám, nebudeme predsa skladovať celú várku zbytočne, keby chutil zle. Nechutil.
Teda nechutil zle 😛
