Možno sa vám zdá, že pri opisovaní tohoročnej úrody zeleniny som na niečo zabudol. Nezabudol, len paradajok bolo toľko, že všetko zatienili. Ale veľmi dobre sa darilo v našej záhrade aj paprikám a skvele sme si pochutili aj na nich.
Ľudia papriky rozdeľujú na sladké a pálivé a na červené a zelené. Pálivé sa u nás nenosia, máme radi sladkú papriku a čo sa týka farby, my vieme že sa jedná o jeden a ten istý druh, len v inej úrovni botanickej zrelosti. Takže sa s chuťou zahryzneme aj do tej zelenej, botanicky možno nezrelej, ale chuťovo výbornej a šťavnatej papriky. A nevadí nám, ani keď už chytá červenkastú farbu ba ani keď je sýto červená a farbí prsty 😉
Takže na mojom raňajkovom stole paprika sekunduje paradajkám, ako ste mali možnosť vidieť v minulom článku. A nie len mojom, chutia celej rodine. Samozrejme že aj do leča idú len naše rajčiny a papriky.
Papriky sa výborne hodia aj do pečenej tekvice hokaido a cukety, pokrájanej na kocky. Aby to nebola len čistá zelenina, Olinka nezabudne pridať do pekáča aj na plátky či kúsky pokrájanú údenú slaninku 😉
V tomto období to už majú paradajky zrátané, zato paprikám sa stále darí a začínajú v našom záhradnom jedálničku prevládať. Najobľúbenejšie sú u nás takzvané jabĺčkové. A aby sme aj budúci rok mohli pestovať túto výbornú zeleninu, nezabudli sme z najzrelších a najkrajších červených plodov odložiť semiačka.
Pre istotu z viacerých. Do januárového výsevu je síce ešte ďaleko, ale na budúci rok treba myslieť už na jeseň.