Dostávame ohľadne nášho gazdovstva množstvo otázok a toto je jedna z najčastejších, rozhodol som sa preto odpovedať takto verejne aj tým, ktorí, možno z ostychu, nám ju nedokázali položiť. Nuž, je to jednoduché.
Stará múdrosť hovorí, že poriadny gazda má za dverami bič a brokovnicu. Teda nástroje, ktorými si zjedná na svojom dvore poriadok. Pretože gazda je vo svojom dvore pánom. A to aj nad životom.
Keď počujem otázku z nadpisu dnešného článku, vždy sa opýtam toho, kto ju kladie, či je vegetariánom. Kladnú odpoveď som ešte nepočul. Takže ako to teda je s vaším mäsom nedeľného obeda? Kde si myslíte, že sa vzalo? Vyrástlo v miske v chladiacom pulte supermarketu, kam chodíte na nákupy? Ak nie, tak potom vyrástlo niekde na dvore, lúke alebo v hale a niekto ho pre vás musel zarezať. To nevadí? Či to bolo ďaleko?
O všetky naše zvieratá sa staráme, aby sa mali za života u nás tak dobre, ako to len ide, žili spokojný život a nič im nechýbalo. Ani kvalitné krmivo, čistá voda, netrpeli chorobami ani parazitmi. A máme na pamäti, že sliepky chováme ako úžitkové zvieratá. Najprv na vajíčka a neskôr na mäso. A kohútov, ak ich je viac, samozrejme tiež na mäso. Skrátka sú to potraviny.
No a keď príde ich čas, dbáme na to, aby netrpeli, aby to všetko šlo čisto a rýchle. Nie je v tom nijaký sadizmus ani túžba po krvi, ako si možno niekto predstavuje. Je to čistý pragmatizmus. Živé zviera sa mení na potravinu. A som presvedčený, že ako za života, tak počas porážky sa majú všetky zvery u nás podstatne lepšie, ako tie, čo si beriete z mraziaka v obchode.
Ľudia spánšteli, žijú si v ilúziu blahobytu a spokojnosti. Nie sú zvyknutí starať sa o seba, len za všetko niekomu platiť. A aby mohli pokojne spávať, vymýšľajú si a veria báchorkám. Nechcem tvrdiť, že život je krutý, ale je vzdialený ideálnym predstavám. Ale tu na dedine je svet ešte v poriadku a chovať zvieratá, aby sme ich potom zjedli, je normálne.