Záhrada v kopci

Experiment Brojler

Úvodný obrázok jasne definuje, čo bolo konečným cieľom experimentu. Doplniť vlastnoručne produkovaný sortiment potravín o mäso bez straty produkcie vajec. V tomto článku sa pokúsim zhrnúť priebeh experimentu a čiastkové výsledky. Možno vám to pomôže, ak sa rozhodujete, či chovať brojlery alebo nie.

Optimálna doba znášky nosníc-hybridov je cca 2 roky, pri dobrej starostlivosti je gro v prvých 12-14 mesiacoch. Pri optimálnych podmienkach. Čo sa nezlučuje s optimálnymi nákladmi. Ako napríklad zateplený kurín, kúrenie a vetranie. Pre 12 sliepok rozhodne nie. Ale aj tak, ak má jedna sliepka geneticky dané, že znesie cca 400 vajec, tak je nezmysel ju dať do polievky po pol roku znášky. To by musel byť veľký hlad alebo veľký problém (aj keď u jednej nosnice to už na začiatku tak vyzeralo). Koncom druhého roka už to začína ako tak dávať zmysel, ak je kŕdeľ omladený a pred zimou treba šetriť krmivom. A dovtedy budeme jesť čo?

Takže už v úvode rozvahy o chovaní sliepok na vajcia aj mäso som kalkuloval s brojlermi, druhmi sliepok vyšľachtených výlučne na mäso, kedy jatočná váha sa dosahuje skôr, ako by začala znáška. Otec kedysi choval na dvore aj brojlery, ale to bolo pred 15 rokmi, v šľachtiteľskom praveku, čo som sa mal dozvedieť trochu neskôr 😉 Keby sa mi ale koncom minulého roka podarilo zabezpečiť si normálne dedinské sliepky, nie hybridy, o brojleroch by nebola vôbec reč. Ale pozde som ich začal zháňať… Takže kým nosnice, či už hybridy alebo dedinské, nabehnú do dvojročného cyklu chovu s pravidelným vyraďovaním, vyskúšame tie brojlery. Keď už budeme chovať jedny sliepky, snáď zvládneme aj tie druhé.

Jeden kurín aj tak nestačí, nové nosnice nie je možné dať k tým starým a už vôbec nie mládky. Pobili by sa a v extrémnom prípade pozabíjali. Príroda je krásna a milá len v rozprávkach a predstavách petržalských ekoaktivistov. Takže jeden menší kurín musím tak či tak postaviť.

Staviam prenosný/pojazdný kurín

Základnou ideou pre nový malý kurín, ako som ho nazval, bol americký chicken tractor. Teda kurín s kolesami, ktorý by sa dal ľahko prevážať po záhrade, aby sliepky mali dosť zeleného, sem tam chrobáka a aby pozemok aj pohnojili. Detailom stavby sa budem venovať v osobitnom článku, no myšlienka ľahkej manipulácie brala za svoje každým ďalším dňom stavby, každým ďalším kusom dreva a vrutom v ňom. Skončilo to ako ruský mobilný telefón. Aj s podvozkom.

Malý kurín mal slúžiť pre dočasný chov brojlerov aj ako kurín pre aklimatizáciu nových nosníc, ak to logisticky a termínovo zvládnem (som starý plánovač). S dezinfekciou po každom použití sa rátalo. A ako spôsob ochrany ovocných stromov pred v pôde prezimujúcimi škodcami. Slovko „mal“ znamená, že ešte na tom musím trochu popracovať 😉

Skrátka so stavbou oboch kurínov sa rátalo už na jeseň, materiál na oba sa objednával naraz, pracovalo sa podľa možností na oboch, ale Anička má pravdu, Matejov dvor si robí čo chce.

Keď mi avizovali dodávku nosníc o mesiac skôr, pýtal som sa na brojlery, lebo obe dodávky mali byť pôvodne v apríli. Vraj koncom mesiaca. Keď som sa začiatkom mája pýtal, kde sú moje brojlery, odpoveďou boli rozpačité výhovorky na nekompletnú objednávku z formulára na webe. Keby som sa na nebol pýtal! Volal som viackrát, ako vraví moja sestra boli to nenásilne dôrazné a odmietanie nedovoľujúce telefonáty. Skrátka som z Matejovho dvora tie brojlery vyrazil v májovom termíne. Síce sa ma snažili nejako obalamutiť… ale dostal som SMS, že vo štvrtok ráno o šiestej. Ste sa s koňom zrazili?

Keď sú brojlery v žalostnom stave

Ja viem, že údelom brojlerov je po výdatnom kŕmení skončiť „pod kudlou“, ale aj to môže byť dôstojné. Ráno sme čakali, kým príde auto, spolukupujúci sa pýtal, že či nejak nemeškajú. Vravím, že keď meškajú mesiac, nejakú hodinku to už vydržíme. Zjavne nechápal. Ja som nechápal, čo môže solídna firma vydávať za kurčatá na výkrm!

Že je to mäsiarčina už pri prekládke si stále neviem zvyknúť. Ja viem, že čas sú peniaze, ale peniaze nie sú všetko. Brojlery s hmotnosťou cca 2,4 kilo sme si prevzali v počte desať kusov a šli ich zachrániť v našej záhrade v kopci. Po preložení do kurína som odviezol sestru domov, nech sa osprchuje, prezlečie a môže ísť do práce. A potom som sa vrátil a zbližša pozrel na tú hrôzu.

Na mnohých miestach kurčatá nemali perie, na spodku mali hrudky trusu na ňom. Nevládali stáť na nohách viac, ako päť sekúnd, tri kroky boli nadľudský, ehm, nadslepačí výkon. Tu nešlo o chov brojlerov, tu išlo o záchranu mladých kurčiat, ktoré vyzerali ako protagonisti amerických chudnúcich televíznych programov. Objemné telá na hrubých, no nevládnych nohách sa namiesto chôdze kolísali z boka na bok a padali na brucho. Nemal by som to srdce také dačo zabiť a zjesť.

Záchrana podvyživených kurčiat

Našim desiatim brojlerom zjavne chýbala svalová hmota a mali problémy s kĺbami. To ich snáď kŕmili len kukuricou, aby vyhnali predajnú váhu! Takže okrem šrotu pre mladé brojlery dostávali prvé tri dni aj máčané psie granule s obilninami, ako zdroj bielkovín a vitamínov a k tomu aj v acidofilnom mlieku máčanú pšenicu s primiešaním RoboranD, Plastin a dvojitou dávkou kŕmneho vápna. Po troch dňoch už dokázali pri krmítku stáť aj viac, ako desať sekúnd a prejsť z jedného konca búdky na druhý. Neskôr dostávali túto bielkovinovú injekciu už len raz za týždeň, nakvasenú pšenicu so zvýšeným obsahom bielkovín až do porážky spolu so šrotom, neskôr granulami a prídavkom suchej pšenice, päť dní pred porážkou len pšenicu.

Po tejto ozdravnej kúre som mohol začať uvažovať nad tým, že brojlery pôjdu z búdky na čerstvý vzduch. No aby ten ich presun nevyzeral ako pohyb českých turistov v Tatrách, zakončený výletom vrtuľníkom, postavili sme im poriadny airbag zo sena. Kým nosniciam trvalo vyjsť von tri hodiny, brojlerom tri dni.

Prvý odvážlivec vyšiel alebo spadol?

Nemal som čas čakať, kedy nastane tá slávnostná chvíľa, tak som len chodil z času na čas počítať, koľko ich je vonku. Krmítka aj napájačky som mal aj v búdke aj vo voliére.

Postupne sa dostali von všetky, ale dovnútra sa to nepodarilo ani jednej. Univerzálny kurín až tak univerzálny nebude, brojlery zrejme neradi bývajú na prvom poschodí. Nevadí, vieme čo treba urobiť. Našťastie suché a teplé počasie uľahčilo bývanie vonku, strieška poskytla úkryt pred slnkom aj dažďom, ktorého našťastie pre sliepky veľa nebolo.

No sliepky. Z desiatich kusov boli len tri, ostatní boli kohúti! Nie, že by to vadilo, vajcia sme od nich nečakali. Ale keď sa traja ledva zmestili vedľa seba do voliéry, prišiel čas naplánovať zabíjačku. Aj tak už vyzerali ako morky.

Koľko váži jeden brojler?

Po mesiaci výkrmu vrátane týždňa záchrany sme sa aj my pýtali. Pôvodne som mal rozpočítané dve várky pre piatich odberateľov zo širšej rodiny, nakoniec sme sa rozhodli spracovať výsledky nášho experimentu Brojler na trikrát. Tak som teda objednal 25 litrovú kotlinu, v týždni cvične zakúril, nech viem ako dlho sa hreje kotlík vody a koľko dreva treba a v sobotu, na deň mesiac od dovezenia týchto teraz už krásavcov, sme sa pustili do práce, či skôr pozerali na prácu skúsenej gazdinky.

Vybral som štyroch najväčších adeptov a postupne sme ich premieňali na dúfam chutné mäso. Nevykuchaní ale bez peria dvaja mali tesne nad 5 kilo, jeden pod päť a jeden niečo cez štyri kilá. Aké sú to kusy mäsa si gazdinky uvedomili až doma, pri svojich obvyklých hrncoch a náradí a pri ukladaní do mrazničky…

No ale slepačia polievka chutila skvele, hoci sa varila o polovicu dlhšie, ako z kupovaného kuraťa. Aj pečené krídelká boli skvelé a to nehovorím o rezníkoch z pŕs. Takže sme to asi zvládli a môžeme sa tešiť na pokračovanie. Mäsko biele, od kosti sa samé nerozsýpa, primerane tuhé. Koža síce slabá, ale celkom dosť tuku. Päťkilový kohút aj po vypitvaní je stále kusisko mäsa.

O dva týždne šli „na paškál“ ďalšie dva kohúty a jedna sliepka. Váhy pod päť kíl, ale stále dosť veľké. Tento raz sme si všetko zaobstarali sami, len pod dozorom skúsených. Ešte dokrmujem najmenšie dve sliepky a jedného kohúta, ktorý ma každé ráno budí svojím mutujúcim hlasom. Až je mi ho ľúto, že toľko tréningu ráno aj večer a nebude mu to na nič…

Budeme chovať brojlery aj budúci rok?

Ak pozorovanie nosníc je pre nás zábavou a potešením, pozerať na brojlery je nuda. Ledva sa to pohne, radšej ani nie na krok od krmítka, žerie to najradšej posediačky a serie to v kuse veľké kusy. Skrátka bordel. Na zelené to kašle a hoci im na trávu po pár dňoch dávame seno a raz za týždeň ich presúvame (musíme traja, moc mobilné to zatiaľ nie je), o likvidácii škodcov nemôže byť ani reči, dážďovky a cvrčky sa im môžu pred zobákom promenádovať. Zato guána bude okolo stromov dosť 😀

Po mesiaci záchrany a výkrmu

Ak prerobím podvozok a urobím novú búdku, možno Olinku na budúci rok presvedčím na ďalšiu várku brojlerov. Rozhodne však aprílové, menšej váhy, nech nie sú tak zdevastované, ja si ich vykŕmim radšej sám. Alternatívou sú nosnice ťažkej váhy z domácej produkcie niektorého z kamarátov. Tie by nemali problém s prvým poschodím, ani s hrabaním pod stromami. Sem tam by dali vajíčko a nám by sliepka raz do mesiaca aj stačila, keď vidím, ako sa „tešia“ niektorí príbuzní na domáce mäso. Poniektorí ľudia si stále myslia, že mäso rastie v chladničke v obchoďáku.

Zaujímavou alternatívou by bolo dva až tri mesiace od apríla brojlery a potom do kurína ťažké plemeno nosníc, z ktorého by nespotrebované „prebytky“ šli pred zimou do veľkého kurína, ktorého osadenstvo by tiež prešlo redukciou spotrebiteľov krmiva. Tak by sme zabezpečili dostatok vajec aj mäsa v pravidelnom kolobehu s minimom starostlivosti a s optimálnym vekovým zložením nosníc.

Tak čo, budete chovať brojlery?

Ešte odpoveď na otázku, koľko to trvá postarať sa o ne.

Ak sa vykašlem na nakvasenú pšenicu, tak je to dva razy za deň voda (pri desiatich kusoch viacej vylejú, ako vypijú) a raz nasypať šrot/granule. To sa dá za pol hodiny stihnúť. Pri príprave nakvasenej pšenice mi to vychádza dvakrát polhodina za deň na brojlery a dvakrát na nosnice. Teda hodina ráno a hodina večer. Aj s umývaním riadu a prípravou na ďalší deň. Pri dostatočne veľkej a bezpečnej napájačke sa dá starostlivosť o desať brojlerov natesnať do jednej hodiny po práci podvečer. Aj to len na jar a v lete.

A spotreba? Kým nosnici stačí na deň cca 120 gramov krmiva, brojler zožerie dva razy toľko. Dvadsať kilové vrece zoženiete od 12 eur. Miešať si vlastné zmesi sa mi nechce/nedá, nemám zásobníky ani šrotovník, to radšej k tým granulovaným zmesiam bez GMO a sóje pridávam nakvasenú pšenicu a psie granule s doplnkami, ako som písal vyššie.

Teraz neviem, či ma teší viac chuť toho mäsa alebo to, že som schopný dochovať si vlastné jatočné zvieratá 😉


Ako bude reklama vypadať?
-
Chcete tu reklamu nastálo len za 500 CZK?
Zobraziť formulár pre nákup

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.