Mať majetok znamená mať zodpovednosť a povinnosť starať sa oň. Rozhodne to ale neznamená povinnosť drieť, najmä keď to ide aj inak a pritom bez „straty desiatky“. Takže aj náš starý dom potrebuje občas trochu údržby. K pravidelným činnostiam by malo patriť aj čistenie čatorní.
Na prvý pohľad by odkvapy mali byť čisté, veď ich viac-menej pravidelne oplachuje dažďová voda. Lenže na jeseň okrem dažďa padajú „z neba“ aj listy stromov a poletujú vo vetre. My pri dome nemáme žiadny strom, ale od severných susedov sme „v dolete“ statného orecha. Časť listov padá po streche ich šopy k našej studni, časť dopadá na južnú stranu strechy domu a skončí v rýnach.
Niektoré listy sa „šprajcnú“ a postupne vznikne v odkvape niekoľko izolovaných malých vodných plôch. A keď v pozinkovanej čatorni stojí voda, o pár rokov plech prehrdzavie. Nestojíme o to, aby nám voda tiekla deravými odkvapmi do dvora pod dom alebo na hlavu, veď preto sme pred rokmi odkvapy inštalovali ešte na starej streche a dali ich tam aj po jej oprave.
Ilustračný obrázok
Nie som maliar-natierač, aby som vedel chodiť s rebríkom po miestnosti alebo okolo domu. Pre mňa by čistenie čatorní na jeseň znamenalo vyliezť na rebrík k čatorni cca 4 metre vysoko, v dosahu rúk vyčistiť bordel v rýne, zliezť dole, posunúť rebrík, vyliezť hore… Správne ste postrehli podmieňovaciu spojku „by“. Ja som s rebríkom nestepoval. Prišiel som s iným riešením.
Pripravil som si jednoduchý nástroj. Plastová kefa na WC a dvojmetrový agátový kolík ku stromčekom a paradajkám. Spojil som ich dvomi vrutmi pod uhlom, aby som v natiahnutých rukách dokázal dostať kefu do čatorne.
Najprv som si z rebríka z horného konca domu čatorne skontroloval, potom som nasadil svoj čistič a prešiel sa pod čatorňou až na druhý koniec. Odporúčam staré pracovné oblečenie, lebo občas frklo z čatorne rovno na zem a aj z druhého konca nešiel práve čistý obsah. Nabudúce namiesto zakrytia suda s dažďovou vodu naň položím široký kalfas s trochou vody, aby tá špina nešpliechala okolo.
Na rebrík som kvôli kontrole vyšiel viackrát, viackrát som predĺženou kefou prešiel po vnútrajšku čatorne, kým som bol spokojný. Nakoniec som do rýny z rebríka nalial trochu vody, aby som si overil, že voda postupne stečie až na druhý koniec.
Môžem byť spokojný, čatorne sú čisté, bez listov. Mohli by teda vydržať dlhšie. A keď budem mať trochu času, posuniem háky v poslednej tretine, aby som zväčšil spád a zrýchlil odtok z čatorne, nech tam neostáva ani trochu vody. Mám výhodu, že jednotlivé rýny sú spojené spojkami a môžem ich jednoducho rozobrať na menšie kusy, s ktorými sa lepšie manipuluje. A opäť spojiť.
