Upozornil ma na ňu sused. Večer sme polievali svoje záhrady, ja otočený k nemu som ju nemal možnosť vidieť. Keď som sa obzrel smerom k juhu, uvidel som tú nádheru tiež. Nad hlavami sme mali dúhu. Vlastne dve dúhy.
Krátko pred tým u nás spŕchlo. Málo na to, aby to bolo za jedno polievanie záhrady, dosť na to, aby sme sa pod naším slnečníkom schovali pred drobnými kvapkami a dali si šálku kávy. Drobné mrholenie trochu ochladilo vzduch, ale nemohlo nahradiť rastlinám deficit vlahy po horúcom dni. A tak nás čakalo obvyklé polievanie. Vodu dostal aj vŕbový plot aj zelenina. Začali sme s tou úplne hore. Jednak sme na začiatku plní síl a dobre sa nám nosí voda v kupách do kopca, jednak tu zelenina najviac trpí suchom. Vodu nosíme z nádrže asi uprostred záhrady a pri napúšťaní som vždy prehodil so susedom zopár slov.
A ako tak bol otočený ku mne, nad hlavou mal dúhu. Okamžite ma na ňu upozornil a pozrel som sa na ňu aj ja. Mrak, z ktorého pred chvíľou u nás trochu spŕchlo, sa presunul viac na juhovýchod a drobné kvapky vody roztrieštili svetelné lúče zo slnka, ktoré svietilo na záhradu nad kopcom na západe, kde už bolo jasno.
Fyziku mám rád už od školy, ale takáto fyzika v praxi je nádherná. V jednu chvíľu sa pestrofarebná dúha zmenila na dvojitú dúhu. Takúto som videl prvý raz v živote. Povedal by som, že tam hore museli byť za sebou dva dažďové mraky, z ktorých vypadávali drobné zrážky a príroda nám pripravila takéto zaujímavé divadlo.
