Týždeň v polovici mája sme trávili dovolenkovo. Celý týždeň v záhrade. Od predpoludnia do zotmenia na čerstvom vzduchu, v tichu a kráse sme relaxovali prácou, ktorá nám prináša uspokojenie aj radosť. Dve popoludnia nám spríjemnili návštevy.
V stredu nás navštívil môj spolužiak a dlhoročný priateľ i bývalý kolega zároveň so svojou manželkou, ktorú zaujímal náš spôsob gazdovania. Bývajú v rodinnom dome na dedine a vidieť naživo to, o čom píšem na tomto webe, ju veľmi lákalo. Tak sme ich oboch previedli nie len starým domom, ale najmä novou záhradou a zastavili sa na chvíľu pri každom strome, kríku, vychytávke či konštrukcii a rozprávali sa nielen o tom, čo vidíme, ale aj o dôvodoch a princípoch, na ktorých to funguje.
Po prechádzke záhradou, pri ktorej sme vyšli až na jej úplný vrch a kochali sa výhľadom, ale aj tichom a pokojom, ktorý tu vládne, nás čakal už pripravený gril. Tu sme našich hostí prekvapili fotoknihou našej záhrady, ktorá ukazuje jej stav od februára, kedy sme ju kúpili, do apríla roku 2016. Hlboký kontrast najmä mokrých plôch alebo množstva buriny a zvyškov stromov so súčasnou oddychovou a plodinovou záhradou ich skutočne dostal. No a tiež naše motúčko s bočnicami, ktorým Olinka zvážala seno „z najvzdialenejších pasienkov“ ako aj šikovný krovinorez na podvozku, ktorému som už vychytal, zdá sa, všetky muchy a teraz skutočne mi robí radosť pri každom kosení, ale aj solárna sušička ovocia, ktoré teraz len čaká na svoje uplatnenie.
Keďže sa s Gabom skutočne poznáme dlho, mali sme si čo povedať a určite si takéto stretnutia v záhrade zopakujeme. Leto je ešte len pred nami, tak príležitostí bude dosť.
Vo štvrtok popoludní nás zase prišla pozrieť Olinkina kamarátka s malým synčekom. Opäť sme sa poprechádzali po celej záhrade, neobišli ani kvety ani ovocné kríky, čo-to ochutnali 😉 Pochválila Olinku za pekne navrhnutú a s citom udržiavanú prírodnú záhradu. Táto pochvala má o to vyššiu cenu, že prišla od ženy, ktorá pred rokmi v našom okrese organizovala prvé workshopy o permakultúrnom prístupe k záhrade.
Ponuku nechať našu záhradu certifikovať ako prírodnú záhradu sme s poďakovaním odmietli. Nám stačí, že my vieme, že využívame a podporujeme prírodné procesy, udržiavame rovnováhu a užívame si svoju záhradu. Veď je to pre nás aj ekonomicky a zdravotne výhodné. A každému, kto prejaví záujem spoznať našu záhradu a princípy, ktoré v nej uplatňujeme, ju radi ukážeme a porozprávame sa, návštevy sú u nás vždy vítané.
Obidve návštevy nás nesmierne potešili a dohodli sme sa, že to neboli návštevy posledné. Veď záhrada nie je len o tom stále v nej niečo robiť, ale užívať si ju. Najlepšie v spoločnosti dobrých ľudí.
