Naše prvé sliepky už boli v kuríne, každý deň sme sa o ne starali a pozorovali a konečne prišiel deň, kedy mali byť z domčeka vypustené do výbehu. Urýchlene som dokončil všetko okolo voliéry, čo som v časovom strese nestíhal a prišiel čas otvoriť sliepkam v kuríne dvere do sveta.
Keď sme pred šiestimi dňami večer mladé 12 až 14 týždňové sliepočky doviezli, dosť boli vyplašené. Umiestnili sme ich do domčeka s podstieľkou, kde mali dosť krmiva aj čerstvej vody a cez deň mali otvorené bočné okná kurína, aby mali viac čerstvého vzduchu aj výhľad do okolia. A pri pravidelných návštevách kurína som sa im prihováral, aby si na mňa postupne zvykli.
Ako som spomínal v minulom článku, mládky nám doviezli najmenej o tri týždne skôr, ako bolo dohodnuté a tak som nemal všetko v kuríne hotové. Narýchlo som dokončil samotný domček pre sliepky a keď boli sliepky v ňom, dokončoval som pletivo voliéry a niektoré drobnosti. Ani mi to veľmi nevadilo, pretože som podľa múdrych kníh mal naplánované, že sliepky budú najmenej tri dni v domčeku, aby si naň zvykli a začali ho považovať za svoj domov. Nakoniec v ňom boli dní päť a šiesty deň na poludnie som mal všetko hotové vrátane naprogramovania elektroniky a dokončenia mechaniky dvierok.
Kurín nie je definitívne hotový, ale použiteľný pre chov sliepok
„A to budete každý deň ráno chodiť ich otvárať a každý večer zatvárať?“ – znela väčšina námietok známych, keď sa dozvedeli, že sa chystáme chovať sliepky.
Nie, nebudeme, na to máme aiku.
Každé ráno dvierka z kurína do voliéry otvorí a každý večer zatvorí.
Stačí nastaviť, či sa má otvorenie začať podľa nastaveného času alebo nastaveného množstva svetla a rovnako, ako sa má kurín zatvárať. Či podľa hodín alebo podľa šera. A samozrejme zo začiatku kontrolovať, či všetko funguje správne. A okrem toho, od jari do jesene sme v záhrade po práci každý deň až do zotmenia. Tak aký problém? Tužkové baterky stačí vymeniť raz za rok.
Tak som krátko po trinástej hodine šiesty deň pobytu mladých sliepok u nás vložil baterky do aiky, nastavil potrebné časy podľa aktuálnej doby svitania a zotmenia a potom sme pozorovali, čo sa bude diať.
Z domčeka som vybral napájačku s vodou a provizórne ju upevnil k rebríku. Keď je na zemi, je vždy znečistená a ešte sa sliepky snažia na ňu vyletieť. Preto je lepšie ju zavesiť. Dôverne známy hrniec s krmivom som umiestnil tak, aby naň z otvorených dvierok videli.
Zhruba za pätnásť minút sa objavila prvá hlava. Ostatné sliepky spôsobne stáli v blízkosti otvorených dvier z kurína a nedôverčivo sledovali svet za nimi.
Až za takmer hodinu sa jedna z nich odvážila vyjsť na rebrík, ale vzápätí sa vrátila do bezpečia svojho nového domova.
Po ďalších dvadsiatich minútach som na rebrík nasypal nakvasené zrno zmiešané s kŕmnou zmesou pre mládky a skúsil vylákať sliepky von na žrádlo.
Potrava je silná motivácia, a aj keď sa neskôr sliepka odvážila aj druhú nohu vyložiť z bezpečia kurína na nový rebrík v novom svete, takmer okamžite sa vrátila do domčeka.
Šťavnatá kuriačka donútila mladú a odvážnu sliepku vyliezť na štvrtú priečku rebríka, ale opäť len na chvíľu, opäť sa vrátila domov.
To už mali von z domčeka aj druhé krmítko, aby nemali čo žrať a museli von.
Prvé dve odvážne sliepky opustili domček
Po vyše dvoch hodinách prvé dve sliepky opustili domček, ale ešte neopustili rebrík. Prvá sa odvážila až na jeho koniec až vtedy, keď druhá ju nasledovala pár krokov za ňou.
Takmer tri hodiny od otvorenia dvierok na kuríne trvalo, kým prvé dve sliepky zostúpili na zem voliéry, kým tretia ich sledovala z rebríka. Stačilo však, že sa ona vrátila do kurína a dve odvážlivkyne ju nasledovali do známeho bezpečia.
Až po piatich hodinách, kedy sa už blížilo zatváranie kurína, bolo vonku všetkých dvanásť sliepok.
A dobrú polhodinu trvalo, kým sa zase všetky poslušne vrátili domov, aby stihli zotmenie a zatváranie kurína. Kŕmenie aj voda ostali vonku vo voliére.
Druhý deň ráno prebehlo otvorenie kurína aicky podľa nastaveného času krátko po rozvidnení. V tom čase sme doma raňajkovali, takže fotky ani popis priebehu vychádzania sliepok von nemám.
Kto tu vlastne šéfuje?
Koniec dňa však prebehol v mojej réžii a mal významný vplyv na celý kŕdeľ. Jedna zo sliepok, tá s najviac medeným krkom až doteraz vodkyňa kŕdľa, akosi nechcela vojsť do domčeka a bránila v tom aj ostatným sliepkam. A to až tak, že ich zhadzovala z rebríka. Tak som vošiel do kurína, pomaly sa priblížil k rebríku aj štrajkujúcej sliepke a pomaly ju chytil oboma rukami z bokov a potom nasilu vložil do domčeka. Samozrejme, že sa ozvala a trochu bránila, ale na druhý deň bolo jasné, aký tento štrajk mal dopad na jej postavenie v kŕdli. Je obdobie, kedy opatrný postoj vodcu môže chrániť spoločenstvo a sú obdobia, kedy tento spiatočnícky prístup bráni rozvoju spoločenstva a má fatálny vplyv na hlavného aktéra. Najkrajšia už jednoducho nie je najmocnejšia.
Toto „veľké otvorenie“ ma trochu prekvapilo a dosť naučilo. Pôvodne som si myslel, že keď sa dvierka otvoria, sliepky radostne vybehnú „na slobodu“ z relatívne malého priestoru domčeka. Nakoniec to trvalo tri hodiny a som presvedčený, že keby mi sestra neporadila „posoliť“ rebrík, tak by sa mnohé sliepky tento deň von ani neodvážili a ostali by bez večerného kŕmenia a vody. A ďalší deň som ich už nechcel nechať zatvorené v búdke.
Teraz už sliepky bez problémov vychádzajú z domčeka von do výbehu a večer dovnútra, hoci poniektoré si promenádu po rebríku zopakujú niekoľko krát. Vojdú dnu, potom sa zase vrátia von, prejdú po výbehu, niečo zobnú a zase idú dovnútra. Pripisujem to aj tomu, že som im doprial naozaj pohodlný rebrík s dobrým uhlom aj rozostupom priečok a preto nemajú problém po ňom chodiť.
