Posledný májový pondelok sme si užili sladkých plodov. Celkom neplánovane, no zato dosýta. A navyše sme si neplánovane aj celkom oddýchli. Začína sa mi v tejto záhrade páčiť stále viac a viac.
Na poludnie mi volala Olinka, že poobede pôjdeme najskôr do starej záhrady. Objavil sa totiž záujemca o jej odkúpenie. Síce sme z nej už odviezli osem ovocných stromov a nejaké kríky a pár kvetov, no veľa v nej ešte ostalo. Kto by ju kúpil teraz, získal by nie len založenú permakultúrnu záhradu s množstvom ovocia a byliniek, ale aj skalku a chodník z dlaždíc. Tie sú ale plánované na odvoz, ak sa nenájde kupec.
Pani si záhradu prezrela a ochutnala aj zrelé jahody. Po jej odchode sme obrali všetky zvyšné červené plody a presunuli sa do novej záhrady. Po príchode sme s potešením zistili, že krátko pred naším príchodom trochu popršalo. A ako povedala susedka, dobre pršalo aj v noci. Takže odpadlo polievanie nedávno zasadených kvetov a malých kríčkov. Pri prechádzke záhradou a kontrolou stromčekov po žihľavovom postreku proti voškám sme objavili ďalšie zrelé jahody. Chutili naozaj skvele a sladko.
Navečerali sme sa z donesených zásob, dali si večernú šálku kávy a vo zvyšnom čase urobili nejaké drobnosti. Každá urobená práca sa počíta a umožní nám odškrtnúť ďalšiu položku dlhééééého zoznamu 😉 Dnes to bol skôr oddychový deň v príjemnom prostredí. Do našej záhrady sa oplatí prísť aj vtedy, keď v nej nepracujeme.
