Doteraz sme do záhrady chodili preto, aby sme odstránili burinu, vymeriavali jej ďalšie dispozície alebo odvodňovali po vytrvalých dažďoch. V rámci upratovania záhrady treba sa postarať o vykopané korene, staré seno, drobné halúzky či odstránenú trávu. Niekto by hľadal miesto, kde to všetko vyklopiť alebo veľkoobjemový kontajner na odpad. To ale nie je v súlade s naším „záhradníckym svetonázorom“. Preto som ako prvý v záhrade zriadil kompostér.
Aby tráva, rastliny, kríky a stromy v záhrade rástli, musí byť pôda úrodná. Musí obsahovať živiny, ktoré vegetácia k svojmu rastu potrebuje. Rastom sa živiny z pôdy vyčerpávajú a je treba ich do nej znova dodať. Túto teóriu pozná hádam každý človek, nie len záhradkár. No nie každý si pod touto poučkou vie aj predstaviť, čo sa v pôde v skutočnosti deje. Väčšina ľudí čosi tuší o rozklade rastlinných zvyškov, ale to je asi tak všetko. Ale to je len polovica pravdy. Druhou polovicou sú živočíchy, ktoré požierajú tieto rozkladajúce sa zvyšky rastlín a vytvárajú skutočný humus. Rôzne chrobáky či dážďovky, ktoré s obľubou niektorí gazdovia tak radi hádžu sliepkam. Majú síce vykŕmené sliepky, no zato ochudobnené zeleninové záhony…
Ďalším osvedčeným spôsobom dopĺňania živín do pôdy je hnojenie. V minulosti jediné a dnes opäť nájdené hnojenie hnojom dobytka či koní. Či moderné priemyselné hnojenie syntetickými prísadami do pôdy, umelými hnojivami. Praktizujú ho najmä pestovatelia, ktorí všetok rastlinný odpad, ktorý vznikne pri strihaní stromkov, kosení trávy či pletí buriny alebo po zbere úrody odvážajú na smetisko alebo do rokle v lese, aby sa ho zbavili. Platia tak za odvoz drahocenného materiálu a súčasne platia za prísun potrebných látok. Je to presne ako v jednej staršej reklame: Ľudia sú naučení, že musia platiť.
Nemusia. Stačí si uvedomiť, že v prírode sa nič nestráca, len sa mení forma. Živiny v pôde sa menia rastom na stromy, ktoré zhadzujú na jeseň listy, neskôr samé hynú a na zemi sa opäť rozložia, pričom látky, z ktorých boli ich tkanivá, sa opäť vrátia do pôdy. Ale rozhadzovať konáre stromov po záhrade a čakať, kedy sa z nich opäť stane humus, by bolo hlúpe. Práve na to boli vymyslené kompostéry, aby sa všetok rastlinný odpad sústreďoval na jednom mieste. A z tohto miesta po čase využíval kompost, výživná pôda, pri presádzaní a sadení stromkov, kríkov, všetkých rastlín.
Pretože pri čistení záhrady od buriny sa nám začínal hromadiť rastlinný odpad, ako prvú vec na pozemku novej záhrady som postavil kompostér. Nič komplikované, nič drahé. Využil som jednorazové drevené palety, ktoré sa hromadili v jednej firme a boli celkom radi, že som si osem kúskov od nich odviezol. V obchode pre remeselníkov som kúpil po pár centov zopár vrutov do dreva rozmeru 6×160 a 6×200 mm a z domu si zobral so sebou náradie vrátane akumulátorovej skrutkovačky a jednej staršej aku vŕtačky. Králičie pletivo sme mali v malej záhradke na ochranu rastlín. Ak ho budete kupovať, pre kompostér dĺžky dvoch paliet potrebujete asi 2,8 metra.
Začal som tým, že som si na vyhradenom mieste položil dve a dve palety do uhla tak, aby som zistil celkovú dĺžku kompostera. Náradie som si dal na voľnú paletu, aby som nemal kufríky od blata, keď ich budem dávať opäť do kufra auta. Na dno kompostera som si podľa dĺžky paliet a trochu rezervy plus okrajov na zahnutie vymeral dĺžku králičieho pletiva. Do kompostu totiž radi nalezú myši, hraboše a krty, ktoré si pochutnávajú na dážďovkách. Tie sú ale dôležitým činiteľom pri rozklade rastlinných zvyškov na kompost, takže nemienim nimi kŕmiť ani sliepky ani krtkov. Na to sú dážďovky pre záhradkára veľmi vzácne.
Rozvinuté pletivo sa rado krúti, preto pri manipulácii s ním vedľa paliet som ho zaťažil voľnými latkami. Od zvyšku balíka som potrebný kus oddelil obyčajnými štipacími kliešťami. Po zahnutí okrajov (cca 10 cm) som pletivo obrátil „hore dnom“ a položil na trávu, aby sa nekrútilo.
Potom už stačilo dve palety postaviť v rohu vedľa seba tak, aby bolo pletivo nimi prekryté. Šírka pletiva je jeden meter, dĺžka palety je 120 cm, šírka 80 cm. Nožičky majú 15 cm. Takže ak položíte palety tak, ako sú ma obrázku, vo vnútri dostanete šírku 90 cm a pletivo je bezpečne uložené pod paletami, krty nemajú šancu.
Palety trením o seba držia polohu, takže som sa zaobišiel bez pomocníka. Aby som si pletivo nezničil stúpaním po ňom ťažkými bagančami, položil som na zem dve dosky a stúpal po nich. Moja váha sa tak rozložila na väčšiu plochu. Zvonka som do špalíkov nožičiek palety navŕtal diery priemeru 6,5 mm a cez ňu do vedľajšej palety zaskrutkoval pomocou akumulátorovej skrutkovačky vrut 6×200. Išlo to ku koncu celkom ztuha, aspoň viem, že to dobre drží. Pri spodku som vruty nedával.
Keď mi jeden roh pevne stál, priložil som tretiu paletu a štvrtou som vytvoril ďalší roh. Najprv som pripevnil vedľajšiu paletu a potom spevnil pomocou vrutov roh. Keď bolo toto jadro kompostéra hotové, pripevniť piatu a šiestu paletu na spodnej strane bola hračka. Použitie dvoch akumulátorových vŕtačiek-skrutkovačov mi ušetrilo čas s prehadzovaním nástrojov.
Aby som dve dosky, ktoré som použil na zníženie zaťaženia pletiva pri montáži kompostera nemusel nosiť naspäť do domčeka, pripevnil som ich vrutmi 4×40 do špalíkov nôh vedľajších paliet a spevnil tak celú konštrukciu proti prehýbaniu v spojoch.
Takto zhotovený kompostér z paliet má objem asi dva metre kubické a vrátane nanosenia paliet od brány mi to nezabralo ani hodinu. Použité skrutky ma stáli asi dve eurá a aj keby som musel kupovať pletivo, cena by veľmi nevyskočila. Priestor medzi doskami paliet zabezpečí prístup vzduchu k spracovávanému materiálu.
Keďže materiál jednorázových paliet nie je chemicky ošetrený, neočakávam dlhú životnosť. Rovnako tak pozinkované pletivo nevydrží pod kompostérom večne. Očakávam, že tento rok budeme do kompostéra nosiť burinu zo záhrady, starú slamu, drevnú štiepku, seno po ovciach a odpad z čistenia zeleniny doma a najneskôr budúci rok hotový kompost použijeme pri sadení stromkov. Nahnité dosky z paliet zbavím klincov a samé pôjdu ako materiál do ďalšieho kompostéra, ktorý opäť hravo zriadim na voľnom mieste v záhrade.
Rastlinný materiál zo záhrady nelikvidujte ako odpad, spracujte ho na prvotné suroviny a opäť využite pri pestovaní. Ušetríte kopu peňazí, dostanete zdravú a kvalitnú zeleninu aj ovocie a prirodzený kolobeh v prírode využijete vo svoj prospech bez toho, že by ste museli stále niekomu za niečo platiť. Mať záhradu znamená totiž byť vo veľa veciach úplne sebestačný. Vyskúšajte 😉
