Celý rok 2018 je nejaký rýchlejší. Prvé signály prichádzali už vo februári. Po zime prišla na dva týždne jar a zrazu sme vhupli uprostred apríla do augustových horúčav. Aspoň nezamrzli stromy v kvete. A ako sme museli urýchliť aj iné práce, museli sme začať aj trávu kosiť už v apríli.
Po vlaňajšom suchom konci leta nám chýbalo seno na mulčovanie záhonov, veď sme hornú lúku kosili len dva razy, rok predtým trikrát. Postupne obnažované záhony aj vŕby popri plotoch rozkladom sena si pýtali čo najskôr zakryť, aby sa tu nerozbujnela burina ani aby miesta beznádejne nevyschli a zem nestvrdla. Z tohto uhla pohľadu som sledoval pomaly rastúcu trávu, aby som vystihol čas, kedy už bude mať význam trávu skosiť, aby nebola úplne malá a aby bolo dosť materiálu na nastieľanie, aj aby to nebolo pozde vzhľadom na vzmáhajúcu sa burinu.
Prvé kosenie trávy okolo záhonov v tomto roku
Presne v polovičke apríla som skontroloval naše motorové vyžínače a preštartoval som ich, aby som sa uistil, že sú na sezónu pripravené, a pustil sa do kosenia. Upravil som cestu zo dvora do záhrady aj plochy okolo záhonov. Jednak aby sa dalo dobre chodiť, jednak aby sa nemuselo s materiálom na mulčovanie chodiť ďaleko. Na takúto malú trávu a malú plochu mi stačil stredný vyžínač Fieldmann.
O pár dní sme kúpili elektrickú kosačku na úpravu dvora a miesta na grilovanie. Dá sa s ňou síce kosiť len nízka tráva, tak do 15-20 cm výšky, a celkove ide kosenie pomalšie, no netreba kupovať benzín, stačí vytiahnuť predlžovačky, na druhej strane zase z koša vysypem trávu presne tam, kde nám treba mulčovať. Olinke tak ušetrím čas a najmä námahu, ktorej sa musela po tieto dni vyvarovať. Ale ako vidno na fotke, hoci je trávnik pokosený pekne, na uhorkovisku mulču pribúda pomaly.
Ako bolo koncom apríla teplo a zem ešte po jari vlhká, rástla tráva naozaj rýchlo a v máji už som sa pustil aj do vyššej trávy. K slovu prišiel krovinorez Zipper a medzi ovocnými stromami vykosil „náučné chodníky“. Jednak už k nám zase chodia návštevy a exkurzie, jednak sa sami chceme dostať k stromom, ale tiež chceme nechať rozkvitnúť medzi nimi lúčne kvety a najmä Olinkine obľúbené margaréty. Aby bolo dosť potravy pre naše divé včely, ktoré v záhrade chováme.
Samozrejme sme začali v máji kosiť aj hornú lúku, kde sme nedávno vysadili dva nové stromčeky. Trávu sme nechali vyrásť trochu vyššie, pretože na mulčovanie naozaj potrebujeme veľa materiálu.
Najskôr som skosil len dvojmetrový „chodník“ od brány po vrch záhrady a o pár dní som pridal ďalšie tri metre šírky trávnika. Najviac trávy išlo na zamulčovanie vŕbového plota a potom do vinice a na jahody.
Len dúfam, že občas aj zaprší, aby nízke strnisko dostalo vlahu a rýchlo sa zazelenalo čerstvou trávou.
