Jednou z chovateľských zásad je, že sa do kurína nemá často chodiť. Sliepka nie je akurát najčistotnejšie zviera, takže ide o hygienu. A zdravie sliepok poťažmo chovateľa. Po niekoľkomesačnom provizóriu, ktoré som využil na pozorovanie správania sa a zvyklostí našich nosníc som pristúpil k definitívnemu riešeniu kŕmenia sliepok.
V prvej fáze chovu som používal zakúpené plastové krmítka a bajonetovú napájačku, oboje s objemom asi 8 litrov. Doplnkové krmivá som sliepkam servíroval v starom smaltovanom hrnci. Výhoda uzatvoreného krmítka aj napájačky je relatívna čistota obsahu.
Postupne som našiel miesto, kde dochádzalo k najmenšiemu znečisteniu, sliepky však vždy dokážu nahádzať bordel do krmítka alebo do vody najmä pri popolení sa. Hlavne preto je potrebné sliepkam vodu meniť aspoň raz za deň. A kvôli tomu je treba otvoriť voliéru a vojsť do nej.
Dnes sa nič nedeje. Ale ak by vypukla vtáčia chrípka, trus divých vtákov môže ležať na tráve a na topánkach sa dostane do voliéry. Tu ho zozobú sliepky a malér je na svete. Iste, existujú spôsoby dezinfekcie, ale trpia pri tom topánky. Preto som navrhol a na jeseň vyrobil napájací systém, ktorý dovolí nevstupovať každý deň do voliéry a pritom zabezpečí sliepkam čistú vodu.
Rozvod vody v kuríne
Trojštvrťová PPR rúra na teplú vodu (má hrubšiu stenu, ako rúrka na studenú vodu) je zvarená na koleno a Téčka so závitom 3/8″ a plastovými príchytkami upevnená s miernym sklonom na základový hranol voliéry. Do piatich T-kusov vo vzdialenosti asi 25 cm sú naskrutkované plastové napájačky s miskou.
3/4 hadicou je to všetko napojené cez ventil na plastový sud s objemom 300 l na drevenom podstavci. Ten slúži ako veterná bariéra pre časť kurína v smere prevládajúcich vetrov a po dokončení to bude aj odkladací priestor pre vybavenie kurína, ktoré sa práve nepoužíva. Na jar bude sud pripojený na zvod dažďovej vody, na jeseň som vodu nalial vedrom. Predĺženie na ventil vo vnútri suda je obalené dvomi vrstvami starej silonovej pančuchy, ktorá filtruje nečistoty z vody. Ventil je asi 20 cm nad dnom, aby vznikol priestor pre usadeniny, aby nezapchávali rozvod.
Keď už je voda v kuríne, treba ju využiť. Každé potrubie je treba na zimu vypustiť, aby ho mráz nepoškodil. Výpustný ventil je možné využiť aj na vypúšťanie vody napríklad pri umývaní rúk. Ale kto by sa zbytočne zohýnal a trápil chrbát, však? Takže na potrubí od napájačiek je mimo voliéry PPR Téčko s redukciou na 3/4 záhradný ventil a hore vedené potrubie s nástenkou a ďalším 3/4 ventilom. Ventil je umiestnený tesne pod úrovňou vypúšťacieho ventilu zo suda a vo výške, aby sa mi pohodlne využívala voda z tohto ventilu.
Veľa vody v bajonetovej napájačke som spotreboval pri jej výmene, teda vylieval špinavú vodu, sliepky jej zas až tak veľa nevypijú (pokiaľ nekŕmite suchými granulami). V miskových napájačkách sa spotrebuje voda skutočne len na pitie sliepkami. Funguje to tak, že v miske je plastové bimbátko, ktoré sliepka musí pri vložení zobáku do malej misky odtlačiť na bok, čím sa súčasne otvorí ventilček v napájačke a pustí vodu do misky.
Pozorovaním sliepok som zistil, že niektoré sú veľmi opatrné a boja sa žltého plastu zobákom dotknúť, takže si nevedia vodu do misky dopustiť. Pijú tak, že obídu postupne všetkých päť misiek, ktoré som do voliéry inštaloval alebo pijú vo dvojici so sliepkou, ktorá vie vodu dopustiť 😉
Zásobník krmiva na týždeň
Dobre urobené závesné kruhové krmítko so zásobníkom dokáže zabrániť vyhadzovaniu zrna či granulí na zem tak, ako to sliepky robia pri otvorených miskách a hrncoch. Dokonca podľa objemu môže mať zásobu krmiva na niekoľko dní. No v mojej voliére som ho nevedel umiestniť tak, aby som ho mohol plniť bez vstupu do voliéry. Vyrobil som krmítko so zásobníkom, ktoré viem plniť zvonka, zrnom sliepky neplytvajú a zmestí sa do neho 10 kilo pšenice. Inšpiroval som sa na internete.
Odpadová rúra 100 mm a dĺžky 1 m je navŕtaná vrtákom priemeru 55 mm (mohli byť diery aj priemeru 62 mm) vo vzdialenostiach, aby ich bolo desať pre dvanásť sliepok (stačilo by aj osem). Všetky diery som dôkladne začistil od plastových špôn a cez koleno pripojil k dvojici polmetrových rúr (možnosť zmenšiť zásobník). Na spodnom konci je záslepka chytená jedným vrutom, aby sa dala spodná časť krmítka prípadne vyčistiť. Na hornom konci je iba položená.
Ku konštrukcii je systém rúr pripevnený dvomi krokvovými hákmi na čatorne 100 mm, ktoré mi zvýšili z opravy domu a jedným pásikom silného plechu (zostal z kúpy vodomernej šachty). Potrubia sú ku kolenu napojené len trením cez gumové tesnenie, to mi umožnilo nastaviť vhodný uhol otvorov voči vodorovnej rovine tak, aby sa sliepky mohli nakŕmiť, ale aby nemohli vyhadzovať krmivo von.
Teraz mi stačí otvoriť na voliére kŕmne okno, podoprieť ho a po zložení vrchnáka naplním krmítko pšenicou. Pri prvom plnení mi vplyvom trenia sa dostala pšenica len po tretí otvor vodorovnej časti. Tlak metrového stĺpca pšenice ju ďalej nedostal. Ale s tým som rátal. Takisto ako s tým, že sliepka, ktorá hľadá pod vrstvou pekných pšeničných zŕn to, ktoré by bolo krajšie, rozhrabe pšenicu po celej dĺžke, ale malý otvor a výška zrna len do polovice profilu jej nedovolí vyhádzať ho na zem. A stalo sa.
Viackrát som pozoroval sliepky ráno po východe z domčeka. Rozbehnú sa po voliére, rýchlo preskúmajú jej spodok, či náááhodou tam nieje niečo dobré pod zobák a potom sa väčšina z nich presunie ku krmítku a spôsobne stoja vedľa seba a dávajú si raňajky. Po nich sa presunú k napájačke a po jednej či vo dvojici pijú vodu z misiek. Keďže v slepačom kŕdli vždy existuje hierarchia a najskôr sa nakŕmia dominantné sliepky, až po nich tie na konci rebríčka dôležitosti, menší počet napájačiek ani miest pri krmítku nie je na závadu.
Šetrí to čas
Teraz už nemusím každý deň meniť sliepkam vodu, nemusím im každý druhý deň dopĺňať pšenicu. Teraz mi stačí skontrolovať raz za čas hladinu vody v sude, resp. si umyť pri kuríne ruky a raz za týždeň doplniť pšenicu do zásobníka. Ku sliepkam chodím, na kontrolu alebo pre vajcia, tak či tak niekoľkokrát za deň, ale nemusím sa starať o vodu a krmivo. Šetrí mi to čas a môžem byť spokojný aj čo sa týka hygieny chovu.
Jediný problém je zimné obdobie. Keď hrozí v noci mráz, zatvorím ventil na sude, odpojím hadicu a výpustným ventilom odpustím vodu. Ak nie som nasledujúce ráno v záhrade, vrátim do voliéry klobúkovú napájačku. Po príchode pripojím hadicu a napustím systém vodou zo suda.
Pri silnejších mrazoch vodu zo suda samozrejme vylejem. Aby mi nezamrzla voda v malej napájačke, na to mám tiež svoj systém, popíšem ho v ďalšom článku.
