V nedeľu prvý novembrový víkend bola záhrada nádherná, príjemné slnečné počasie. A v pondelok ako keby cvakol vypínačom. Bolo po všetkej zelenine a záhrada dostala smutný ráz. Nezadržateľný kolobeh v prírode ukázal svoju tvár.
Prvý prízemný mráz sme mali za sebou už v októbri, ale námraza bola len na tráve, vyššie do zeleniny sa nedostala. Hoci v kraji býva zvykom v polke septembra všetok porast zeleniny zlikvidovať a záhradu „upratať“, my nechávame papriky, paradajky aj uhorky stále na záhonoch, lebo kým plodia, máme stále čerstvú zeleninu. A veríme, že kvalitnejšiu čo do chuti a obsahu minerálnych látok a aj zdravšiu, lebo nepoužívame minerálne hnojivá ani chemické postreky. Takže sme si každý večer nabrali najmä paprík za misku na nasledujúce ráno na raňajky. Paradajky už boli len sporadicky a ani uhoriek už sme veľa nenašli. Ale občas áno. A čerstvé zo záhrady je predsa len lepšie, ako kupovať.
No ale ohlásený mráz v noci z tretieho na štvrtého novembra nám veštil ukončenie času hojnosti. Tak Olinka vybrala zo záhona cviklu a ja som obral všetky zvyšné papriky. Keďže sme vedeli, že tento deň príde, nijak sme sa v konzumácii zeleniny neobmedzovali a vo vedierku nakoniec ostalo len okolo 15 litrov zelených plodov. Tie rozložené v jednej vrstve v kartónových krabiciach sme uložili do starého domu, kde teraz býva okolo 10°C. Keď ich nie je veľa, aspoň ich stihneme pojesť, kým sa začnú kaziť.
Likvidácia záhonov zeleniny
V pondelok ráno boli všetky papriky „smutné“, tmavozelené s ovisnutými listami. Neklamný znak, že tentoraz mráz nebol iba prízemný. Čo už, naozaj končí sezóna čerstvej zeleniny. Nevadí, najedli sme sa jej naozaj do sýtosti aj sme navarili lečo na zjedenie aj do sedemdecových pohárov na neskôr. A samozrejme sme si odložili semená na budúcoročný výsev.
Takže mi ostala posledná práca so zeleninou. Postupne vytrhať z vyvýšených záhonov aj záhonov Rozuma zvyšky vňatí a poodnášať ich do kompostu na zrecyklovanie živín pre budúce obdobia. Sa to nezdá, ale je to kopa materiálu a ani dvojkubíkový poloplný kompostér na to nemusí stačiť. Našťastie príroda si vie poradiť aj s týmto. Rozdelil som si prácu na niekoľko dní, medzitým som robil aj niečo iné a mráz a vzduch postupne spôsobili uľahnutie materiálu v kompostéri. Takže som každý deň mohol pridať niekoľko nových kôp 😉
Dnes už sú záhony bez rastlín a ostáva jediné. Očistiť agátové kolíky, ku ktorým boli paradajky aj papriky priviazané, od hliny a odložiť ich pod prístrešok. Aj tu mi nočný mráz pomáha, na špachtľu už veľa zeminy na kolíkoch neostane.
