V nedeľu popoludní som sa zastavil v obchode. A známej predavačke som ospravedlňujúco hovoril, že som v pracovnom, lebo sa vraciam zo záhrady. Prekvapene sa na mňa pozrela a spýtala sa ma, čo sa dá v takej zime v záhrade robiť? Nuž, mestský človek. Ale prezradil som jej, čo ponúka záhrada aj keď je pod snehom.
To, že napadol sneh a trochu mrzne neznamená, že záhrada spí. Len si žije iným, zimný životom. A nám to nedá, aby sme pekný víkendový deň strávili pri telke alebo pri počítači, keď môžeme byť niekoľko hodín vo svojej záhrade. Tak sme aj v nedeľu uvarili do termosky čaj, teplo sa obliekli a prešli autom tých pár kilometrov.
Kým Olinka spravila Vianočnú výzdobu do okien domu aj na kríky pred oknami, aj som zatiaľ obišiel záhradu a skontroloval, či nepribudli nejaké nové stopy. Nepribudli, nový plot drží zver ďalej od našich ovocných stromov. Potom sme sa prešli až na vrch našej lúky a cestou som obnovil pachové odpudzovače zveri za plotom.
Keďže drozdy s obľubou rozhrabujú senový mulč okolo viniča, dosypala Olinka okolo každej sadenice trochu pilín, nech sú korene ako v bavlnke a nevymrznú, ako niektoré minulú zimu. Radi by sme sa dočkali nejakej úrody hrozna, keď už máme vinohrad hotový.
A medzitým som dosypal slnečnicu vtáčikom na nové krmítko. Je viac v strede záhrady, nie na jej kraji. No za tú hodinku, čo sme v záhrade ešte ostali, sa ani jedna sýkorka ku krmítku nepriblížila.
Naša výhra v súťaži – krmítko pre vtáky
Nevadí, ďalší víkend hádam prídeme zas a skontrolujeme obsah slnečnice. A keď bude treba, doplníme potravu vtáčikom, nech v zime majú dosť energie. Ešte vždy môžem vyložiť aj staré krmítko na jabloň, do neho asi lepšie vidia a novú dávku potravy si skôr všimnú.
Takže my máme v záhrade čo robiť, aj keď je vonku sneh a mráz. Minimálne sa poprechádzeme po svojom grunte a dáme si šálku horúceho čaju.
