O oprave prvého vyvýšeného záhona už tu jeden článok mám. Popisoval som v ňom, ako som najprv vykopal časť zeminy, aby som opravil opornú konštrukciu a potom aj nopovú fóliu. Práce na oprave prerušili mrazy, zamrzla zemina. K dokončeniu som sa dostal až vo februári tohto roka.
Okolo prvého aj nového druhého záhona ostali tri malé kopy hliny, zvyšok zeminy z bagrovania základov oboch záhonov z jari minulého roka. Do záhrady sme chodili aj v zime a vždy som chvíľu z toho času, čo sme tu strávili, využil na lopatovanie. Vplyvom vody a mrazu vždy povolila zemina vo vrstve pár centimetrov a tak som ju nahádzal do opravovaného záhona. Ja som sa trochu zohrial a záhon sa postupne zapĺňal.
Keď sa mi podarilo hlinou zaplniť celú jednu tretinu medzi stĺpami, Olinka zem zakryla slamou. Takáto postupná práca má jednu výhodu. Človek sa veľmi neunaví, nenadrie sa a pritom práca pekne postupuje. Keď v druhej polovici februára mrazy povolili úplne, zemina bola prístupnejšia mojej lopate a mohol som postupne zlikvidovať malé kôpky jednu po druhej. Hlina končila v oboch vyvýšených záhonoch.
V marci už boli kopy zeminy úplne zlikvidované, ostali len drobné úpravy terénu. Prvý vyvýšený záhon tým bol opravený a oba už len čakajú, kedy príde vhodný čas na sadenie priesad paprík, paradajok, kalerábov aj baklažánov, ktorým sa vlani na jednom záhone dobre darilo. Teraz máme k dispozícii dvojnásobok miesta.