Na jar sme mali pocit, že našu záhradu postihla katastrofa. Najviditeľnejšie pomrzli jahody a orechy, hrozno, ale na iných drevinách to nebolo také okaté. No s obavami sme sa pozerali do budúcnosti, čo nám vlastne tento rok dozrie?
Pestujeme širokú škálu ovocných stromov aj ovocných kríkov, aby nám ovocie na nich dozrievalo postupne, jedno po druhom. Aby sme mali možnosť postupne ho oberať a konzumovať. Našou prioritou je zjesť úrodu v sezóne čerstvú, vtedy keď je, a až potom ju konzervovať. Bežne robíme z malého bobuľového ovocia zatváraniny, tento rok pribudli aj jednoduché džemy, lebo ovocia na kríkoch sa urodilo napriek aprílovým mrazom naozaj požehnane! A jedno po druhom za sebou.
Sme zvyknutí, že ako prvé máme zemolezy. Viac odrôd rozloží úrodu do dlhšieho obdobia, viac stanovíšť zaistí aj pri nepriazni počasia aspoň niečo. Kým dozrievajú posledné zemolezy, červenejú prvé jahody, s ktorými to máme rovnako. A tie striedajú muchovníky, prvé kríky už narástli do dobrých troch metrov. Ale sezóna dozrievania bola toho roku natlačená do kratšieho obdobia. A tak sme mali naraz posledné zemolezy, jahody aj prvé muchovníky. A kým posledné muchovníky, teda Obelisk aj Lamarck končia, ešte stále sa nájdu nejaké jahody pre chuť, ale už nestíhame oberať maliny všetkých farieb, lebo je toho všetkého veľa a veľa naraz!
A k tomu sme si prepchávali bruchá čerešňami a medzitým morušami, najmä v novo kúpenej „dvojke“. A hoci už je po čerešniach, moruše dozrievajú stále a ešte sú aj maliny a posledné muchovníky! Fakt to nestíhame jesť a veľa sme toho roku aj zakonzervovali.
Obávam sa, že nás čaká zase horúce a suché leto, keď všetko letné ovocie sa tak ponáhľa dozrieť.
